Dnes sa bežne píše alebo hovorí o rozkrádaní štátneho, súkromného i osobného majetku. Pokiaľ to vyjde na povrch, rozkrádači sú nielen zbavení funkcií, ale mnohí skončia vo väzení, pričom musia nahradiť škodu.

Koľkokrát sme už počuli dnešné podobenstvo? Vysokému úradníkovi sa príde na jeho podvody, manká, spreneveru, nepoctivosť a zlodejstvo, takže ani inak nemohol skončiť. Pán mu povedal: Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť. Zrazu sa mu zrútil svet, a ani niet divu. Aké má vyhliadky do budúcnosti? Zhodnotil to: Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Nevzdáva to však a povie si: Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva. Ešte tej noci si zavolá dlžníkov svojho pána a spisuje s nimi nižšie dlžobné úpisy, čím im odpúšťa časť pohľadávok voči pánovi, a tak má istotu, že keď bude celkom na dne, bude sa mať na koho obrátiť, lebo títo ľudia mu budú vďační.

Až potiaľto na príbehu nie je nič mimoriadne. A my by sme čakali, že Kristus nepoctivého správcu odsúdi, ale on to nerobí, ale sa stane pravý opak – pochváli ho, že si múdro a prezieravo počínal.

Možno sa v tejto chvíli búrime: Je to vôbec možné, aby Ježiš, ktorý učil pravde, svedomitosti a spravodlivosti, takto jednal, a aby chválil zlodeja a podvodníka? Dajme však pozor! On nechváli jeho nekalé obchody a podvody, ale chváli jeho prezieravosť a chytrosť, lebo myslel na budúcnosť.

Podobenstvo je aktuálne aj pre nás, veď všetci celý život stojíme pred súdom Boha a pri konečnom účtovaní možno ani my nedopadneme lepšie ako nespravodlivý správca, lebo aj u nás sa nájde veľa sprenevery. Správca, syn sveta, uvedomil si, že na krku má vyhadzov z práce, súd, hanbu… Aj my si máme uvedomiť, že pred Božím súdom vyjdú najavo všetky naše machinácie v živote. Správca uvažoval, čo urobí, a tak by malo uvažovať aj naše svedomie. Čo urobím? Veď Boh vidí môj hriech a volá ma na zodpovednosť. Muž z podobenstva ešte v noci okamžite konal a neodkladal na druhý deň.

Syn sveta teda vie, že nesmie stratiť ani sekundu a my máme stále čas.

Syn sveta vie, že nemôže čakať láskavé odpustenie a my sa domnievame, že Boh nám odpustí.

Syn sveta skúma všetky možnosti a neustane, dokiaľ nenájde riešenie a my čakáme, že za nás bude rozmýšľať niekto iný.

Syn sveta myslí na to, čo bude zajtra a nehovorí, že tu sa už nič nedá robiť. My sa vyhovárame na okolitý svet, zlé pomery a medziľudské vzťahy. My, synovia svetla, veľmi dobre vieme, čo máme robiť, ale nerobíme to pre svoje pohodlie.

Je tu iba jedna jediná cesta ako obstáť pred Božím súdom: zmeniť sa a konať pokánie. Kto kradol, nech nekradne; kto klamal, nech neklame; kto druhým závidel, nech nezávidí a dopraje; kto podvádzal, nech prestane s podvodmi; kto sa hneval, nech odpustí a žije v priateľstve… To je jediná možnosť ako dobre obstáť, keď aj nám zaznie hlas: Vydaj počet zo svojho života!

Novinár nevedel nájsť zmysel a uspokojenie v živote, a tak zašiel za jedným mudrcom. Pýtal sa, ako má žiť, aby sa prestal báť smrti. On mu povedal, že všetky jeho radosti a okruhy záujmov sa dajú zhrnúť do troch kategórií. V tej prvej sa nachádzajú všetky materiálne veci, ktoré denne používa a venuje im určitý čas svojho života. Tie však po jeho smrti sa ani z miesta nepohnú, preto im nie je potrebné venovať veľkú pozornosť. V druhej kategórii sa nachádzajú všetci jeho najbližší a priatelia. Tí sú mu síce často blízko a ochotní pomôcť, ale keď zomrie, tak ho vyprevadia maximálne po hrob. Ďalej už nevedia a ani nemôžu ísť. Taktiež aj im nemusí venovať až takú pozornosť. A v tej tretej kategórii sú všetky jeho zlé a dobré skutky. Tie ho sprevádzajú celým životom a pôjdu s ním aj po smrti pred posledný súd. Práve týmto skutkom je potrebné venovať najviac pozornosti.

A čo my? Ktorej z týchto kategórií venujeme najviac svojho času a úsilia? Za akých synov by nás Ježiš prehlásil? Za synov svetla alebo sveta?

Uvedomme si, že kresťanstvo nie je politika, ani veda, ani filozofia, ale umenie dobre žiť. Je to návod, ktorý nám dáva sám Boh k šťastnému životu, ale my musíme vynaložiť aspoň toľko úsilia, koľko ho vynakladáme k získaniu pozemského pohodlia a majetku.