Kontakt
28. nedeľa v období „cez rok“ – rok C
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.““
Lk 17, 11- 19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pokorne si priznajme, že často vstaneme od stola, utrieme si ústa a ideme ďalej, pričom zabúdame na niečo veľmi dôležité. Zabúdame sa poďakovať Bohu, ale aj tým, ktorí nám jedlo pripravili. Nejde tu však iba o čarovné slovíčko ďakujem, ale aj o to, že vďačnosťou si pestujeme svoju lásku, lebo tak vieme oceniť druhých. Keď niekomu povieme ďakujem, to akoby sme mu povedali: vážim si ťa, teším sa, že ma máš rád, že ťa mám…
Aj Ježiš čakal od desiatich malomocných poďakovanie. Malomocenstvo je choroba, pri ktorej odpadávajú čiastky mäsa z tváre alebo zo svalstva a človek chodí ako výstraha zmrzačenia. Malomocní boli postavení do takého spoločenského odstupu, že museli zvončekmi zvoniť, aby zdraví ľudia sa im vyhli. Ich život bol hrozne biedny, preto kričali za Ježišom: Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami! Keď ich uvidel, povedal: Choďte, ukážte sa kňazom!
Kňazi v tých časoch mali funkciu akejsi posudkovej komisie, ktorá dozerala na tých, ktorí vyzdraveli a mali ich uviesť do života ako normálnych, zdravých ľudí. Deviati utekajú plní šťastia a rozmýšľajú, čo ďalej, ale desiaty prežíva veľkú vďaku za uzdravenie, preto sa vráti, vrhne sa k Ježišovým nohám a oslavuje ho. Týmto gestom však urobil omnoho viac pre seba, lebo tí deviati zostali zdraví len pre tento život, ale desiaty zostal zdravý aj pre večný život. Lebo vďačnosť budí lásku a láska priateľstvo. Tento, nám neznámy muž, sa dostal do priateľstva s Kristom a ten mu hovorí: Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.
Vďačnosť je výhodná aj pre nás. Mnohí si ale povedia, že sú tak dobrí ľudia, že Boh ich jednoducho musí mať rád. Istý pán sa chválil pred kňazom: Nikoho som nezabil, nikoho som neokradol, ženu mám rád, deti vychovávam. Čo by som mal ešte robiť? Mňa Boh musí prijať k sebe. A kňaz na to: Ja som tiež nikoho nezabil, ani nikoho neokradol, ani nechodím opitý…, ale dajte mi 1000 euro! Muž sa s prekvapením na neho pozrel, lebo nerozumel ako to myslí. Tak mu to vysvetlil: Priatelia sú si blízki a hoci sme obaja dobrí, to ešte neznamená, že sme priatelia. Preto mi tú tisícku nedáte, ale priateľovi by ste ju dali.
Hoci sa väčšina ľudí cíti byť dobrými, neznamená to, že sa aj priatelia s Bohom. Môžu prísť pred Boha a hovoriť: Bože, daj mi večný život… Pokiaľ sa človek počas svojho života priatelí s Bohom, dá mu večný život. Ale pozor! Iba priateľovi! Mnohí si spokojne žijú a prehlasujú sa za dobrých, ale iba pre túto zem, treba byť však dobrým a zdravým pre večnosť a to sa dá iba cez vieru. A viera sa pestuje cez každú vďačnosť, lebo poďakovanie sa Bohu za to, čo pre mňa urobil, pestuje moju vieru.
Indický protestantský teológ Johnson Gnanabaranam (1933 – 2008) v knihe Môj Ježiš dnes, opýtal sa deviatich malomocných, ktorí boli očistení, prečo sa nevrátili poďakovať. Odpovedali:
– najskôr som sa chcel ukázať rodine a priateľom;
– nechcel som ísť súčasne s tým Samaritánom;
– nechcel som prísť s prázdnymi rukami, ale s nejakým darom;
– nebol som si istý či to uzdravenie je trvalé;
– musel som vysvetľovať ľuďom okolo, čo sa so mnou stalo a tí ma zdržali;
– spomenul som si, že Ježiš pomohol aj iným a nečakal za to vďaku;
– od veľkej radosti som na vďaku zabudol;
– Ježiša inšpiroval môj poctivý, mravný a verný život, aby ma uzdravil;
– aj som chcel, ale väčšina sa nevrátila a ja vždy držím s väčšinou.
Máme pred očami deväť spôsobov ako sa vyhovoriť pred Bohom, prečo nie som vďačný. V ktorom spôsobe som sa našiel?
Autor sa opýtal aj Samaritána: Ty si prečo poďakoval? Odpovedal: Bez dýchania nemôžem žiť. Nemohol som sa vrátiť domov, kým som Ježišovi nepoďakoval za to, že mi daroval druhý dych.
Potrebujeme ďakovať tak úplne a normálne ako dýchame, lebo vďačnosť pestuje priateľstvo s Ježišom. Keď som s ním spriatelený, som zdravý aj pre rodinu nebeského Otca. Túto skutočnosť by sme mali pochopiť pri každej svätej omši, lebo ona je vzdávaním vďaky. Najskôr Ježiš vzdáva vďaky nebeskému Otcovi a spolu s ním by sme to mali robiť aj my, veď nás drží pri živote a posilňuje v krížoch a trápeniach.
Dnes by mal nad každým z nás zaznieť Pánov hlas: Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila pre večnosť, za to, že si mi prišiel poďakovať za celý týždeň, ktorý si prežil, a ktorý máš ako hodnotu pre večný život.
Padnime na kolená a oslávme Boha, lebo, keď ho my oslávime, potom aj on oslávi nás. Také je prianie jeho Syna: A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne.
Veriaci človek prežíva vďaku voči svojmu Bohu. Dá sa to povedať aj o mne?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
