Veľkým smútkom pre rodičov je, keď majú každému oznámiť, že ich dieťa je hluchonemé. Ale ešte väčšiu bolesť prežíva dieťa, keď si raz uvedomí, že ľudia okolo neho otvárajú ústa a ono im nerozumie, nedokáže sa brániť alebo vyjadriť, čo cíti. Pre tých, ktorí počujú, stane sa tajomným a zvláštnym.

Hluchonemý však môže byť človek aj vo svojej duši. Duša totiž má takú istú schopnosť ako uši či jazyk. Duševnou schopnosťou môžeme počúvať a môžeme sa rozprávať s Bohom. Veriaci človek, ktorý to dokáže, má veľkú výhodu, lebo je informovaný samotným Bohom, ktorý sa najlepšie vyzná do života, ktorý na zemi mu určil a ochraňuje ho cez schopnosť ľudskej duše. Preto Ježiš jasne povedal, že sa treba stále modliť a neochabovať.

Maličké dieťa rozpráva zle. Napríklad miesto „r“ povie „l“ alebo „j“, ale nám to nevadí, lebo raz bude dobre vyjadrovať to, čo cíti voči otcovi, matke alebo tomu, koho miluje. Dosiahne to však až vtedy, keď sa bude školiť v rozprávaní. Tento cvik však musí používať aj ľudská duša, aj tá moja. Možno to ešte nejde, možno ešte len koktám, ale raz to vyjde, keď sa budem učiť v modlitbe s Bohom rozprávať. Raz pocítim, že Boh mi rozumie, a aj ja rozumiem jemu. Lenže to chce neustály cvik.

Ak máme Boha, nikdy nebudeme sami. Ako by sme niekedy potrebovali niekoho, kto by nám dokázal odstrániť z nášho života samotu, úzkosť a strach. A keď sa nám ponúka náš nebeský Otec, že to urobí, odmietneme vari jeho podanú ruku? Treba ju však uchopiť cez zopäté ruky, lebo modlitba cvičí dušu počúvať to, čo nám Boh radí pre náš život.

Na veľkom kresťanskom zhromaždení v USA mal prednášku Robert A. Cook, rektor The King´s College v New Yorku. Svoju reč začal takto. Včera som bol vo Washingtone a rozprával som s viceprezidentom Georgom Bushom. O dve hodiny som sa stretol s prezidentom Ronaldom Reaganom. Potom sa usmial a povedal: To je ale nič! Dnes som hovoril s Bohom!

Možno si vzdychneme, že je to ťažké, lebo keď sa aj chceme modliť, akosi to nefunguje, akosi sa nám nedarí. Tu nás upokojuje svätý Izák Sýrsky, ktorý hovorí: Modlitba je na začiatku veľkou námahou, niekedy až príliš ťažkým bremenom. Človek často necíti útechu, ktorú by od modlitby očakával, skôr naopak, čím viac sa modlí, tým viac je znechutený hlbším poznávaním závažnosti svojich slabostí a vášní. Kdesi tu mnohí upúšťajú od života modlitby, pretože sa im zdá, že to nikam nevedie. Práve naopak, práve v tomto čase má znásobiť svoje modlitby, pretože práve to ho privedie k hlbšej pokore a tým sa stáva pripravený na prijatie Božej milosti. Od tohto momentu už modlitbu nesprevádza námaha a ťažkosť, ale srdce sa naplní úžasom z poznania milosti.

Ako veľmi by sme mali dbať na modlitbu! Aké je dôležité rozprávanie sa s Bohom v duši! Nikdy nesmieme pred Bohom zostať nemí a hluchí. Práve to si uvedomoval veľký vedec Verner von Braun, ktorý povedal: Modlitba ďalej doletí ako medzikontinentálna strela. A vynálezca bezdrôtovej telegrafie Guglielmo Marconi k tomu dodáva: S hrdosťou vyznávam, že som veriaci katolík. Verím v silu modlitby, a to nielen ako veriaci človek, ale aj ako vedec.

Všetci títo významní ľudia veľmi dobre vedeli, čo majú z modlitby. Vieme to aj my, a preto by sme sa mali neustále modliť a neprestávať ako nám to prikazuje Ježiš. Uvedomujem si to? Aká je moja modlitba? Nie som voči Bohu hluchý a nemý?

Zakončime dnešné rozjímanie vyznaním cirkevného spisovateľa Tertuliána: Modlia sa aj všetci anjeli, modlí sa celé stvorenie, modlí sa dobytok aj divá zver: ohýnajú kolená, a keď vychádzajú zo stajní a dúpät, nepozerajú nemo do neba, ale každé sa ozýva svojím spôsobom. Ale aj vtáky, len čo precitnú a vzlietnu k nebu, namiesto rúk rozopnú krídla v podobe kríža a štebocú čosi, čo vyzerá ako modlitba. Čo ešte viac povedať o modlite? Aj sám Pán sa modlil. Jemu nech je česť a moc na veky vekov. Amen.