Každý je rád, keď do jeho doma zavíta radosť, šťastie a pohoda. Môže to byť napríklad pri narodení dieťaťa alebo pri návšteve priateľa, ktorý niečo objasní alebo pomôže vyriešiť, alebo prinesie pokoj do rozhádaného domu. Šťastné udalosti dokážu zmeniť naše správanie, vzťah k blížnym a aj náš život.

Evanjelium dnešnej nedele tiež opisuje vzácnu návštevu u Zacheja. Prišiel k nemu Ježiš a priniesol do jeho domu to najväčšie šťastie, o ktorom sám prehlásil: Dnes prišla spása do tohto domu.

Zachej totiž patril do skupiny zapredancov, ktorých ľud nenávidel. Bol colník, ktorý slúžil rímskej nadvláde, ktorý nevyberal clo podľa spravodlivosti, ale vydieral ľudí z chamtivosti a z túžby po bohatstve. On sa vlastne svojím životom sám vymykal zo spásy. Lenže Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí aj najväčších hriešnikov, a teda aj jeho. Sám to povedal: Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Na príklade mýtnika Zacheja vidíme, že koho zasiahne Božia milosť, nech je akokoľvek hriešny, a on ju príjme, môže získať spásu. Zachej túžil Ježiša vidieť a táto túžba mu priniesla to najjasnejšie videnie – spásu. Evanjeliá spomínajú ešte jedného muža, ktorý chcel vidieť Ježiša, ale nedostalo sa mu takej milosti ako Zachejovi. Bol to Herodes. Chcel ho totiž vidieť iba zo zvedavosti, vnímal ho ako čarodejníka či cirkusanta, ktorý pred ním urobí dajaký zázrak, ale v srdci ním pohŕdal. Z týchto dvoch mužov si treba zobrať poučenie.

Aj dnes chcú mnohí Krista vidieť a aj sa s ním stretávajú, ale na ich živote to nie je vidno. Právom sa pýtame, prečo chcú byť kresťanmi, prečo chcú byť v Cirkvi? Prečo chcú sobáš v kostole, prečo chcú dať pokrstiť dieťa? Častokrát iba zo zvedavosti, iba zo zvyku alebo z túžby splynúť s masou, veď sa to tak patrí. Ale to je málo! Ak takto zmýšľajú, nezmenia sa. Ježiš nás volá ako volal Zacheja: Zostúp dolu zo svojej pýchy a neschovávaj sa poza konáre! Chcem vstúpiť do tvojho domu, do tvojho srdca, do tvojho života! Rozdaj všetko, čo ťa robí hriešnym, bojazlivým, upodozrievavým a budeš šťastný, budeš mať spásu vo svojom dome, vo svojej duši!

Ale sú aj takí, ktorí, hoci sklamaní životom, kariérou, nepochopením…, dokážu horlivo vyznávať Krista. A dokážu to preto, lebo ich Kristus oslovil či už cez chorobu, priateľa, kňaza, knihu... a povedal im, že chce byť hosťom ich srdca.

Na facebooku niekto zdieľal video z prezentácie pre vysokoškolských študentov. Video sprevádzal komentár: Najlepšia evanjelizačná kázeň, akú som kedy počul. Bolo to svedectvo mladej študentky, ktorej viera bola posilnená počas výmenného študijného pobytu v inej krajine. Zapojila sa tam do aktivít katolíckych študentov v rámci univerzity a oslovil ju spôsobom ich života. Povedala: Bolo to úžasné! Strávili sme spolu veľa času – stretávali sme sa, varili sme si, chodili na výlety a do kostola. Zažili sme spolu veľa zábavy. Nikdy predtým som nezažila, že život viery môže byť taký radostný! Video odrážalo jednostranný obraz, ktorý si mnohí osvojili o kresťanstve – život plný radosti, bez starostí a ťažkostí. Tento obraz, ktorý sa pokúša robiť reklamu na prijatie Boha, je však pozbavený akéhokoľvek asketického zápasu, ktorý bol zdôrazňovaný počas celej histórie Cirkvi. Kresťanstvo je však asketickým náboženstvom. Pravdivosť tohto tvrdenia potvrdzuje každý, kto sa s celou vážnosťou usiluje o dodržiavanie prikázaní. Narazí totiž na taký tvrdý odpor vášní, že na ich potlačenie musí vyvinúť veľkú námahu. Oveľa častejšie však zakúsi zahanbenie zo svojej porážky.

Túžim vidieť Ježiša? Aký je môj postoj k nemu? Postoj Zacheja alebo Herodesa?

Prosme o milosť, aby sme dokázali v prvom rade mať postoj Zacheja aj keď častokrát zakúšame zahanbenie zo svojej porážky. A prosme aj o milosť, osloviť našich bratov a sestry, ku ktorým sa nechceme priblížiť, lebo si myslíme, že sú hriešni a pohŕdame nimi. Pritom stačí tak málo, aby sme im sprostredkovali príchod spásy do ich domu.