Niekedy sa nám v živote stane, že po veľkej radosti prichádza smútok. Častokrát krútime hlavou, ako je to možné, že v okamihu sa dokáže zvrtnúť situácia a miesto širokého úsmevu na tvári, objavia sa slzy.

Po včerajšej slávnosti narodenia Pána nám liturgia dnes dáva do pozornosti osobu Štefana, prvého mučeníka za Krista. On je žiarivým príkladom vytrvalosti a vernosti v nasledovaní Krista, veď ho nasledoval až po vyliatie krvi, aby mohol spolu s ním dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Dnešné prvé čítanie zo Skutkov apoštolov sa začína slovami: Štefan, plný milosti a sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom. To isté robil aj Ježiš. Keď vystúpil verejne pred ľud všetci žasli a obdivovali mnohé jeho znamenia. Sám však povedal: Tým, ktorí uveria, dám moc konať ešte väčšie znamenia a Štefan, ktorý sa pripojil k jeho nasledovníkom, je viditeľným svedkom tohto prísľubu. Keď Ježiš tieto znamenia konal, mnohých si získal, ale na druhej strane sa mnohí postavili proti nemu. Len si spomeňme, koľkokrát prišli za Ježišom s rôznymi intrigami, s rôznymi otázkami, na ktoré len ťažko človek vedel dať dobrú odpoveď, ale on ich vždy dokázal umlčať, pretože nevládali odporovať jeho argumentácii.

Možno tí istí prišli za Štefanom a len čo začal hovoriť o Ježišovi, mnohí povstali proti nemu. Ale keď prehovoril, jeho odporcovia neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Ďalšia totožnosť s Ježišom – verný učeník, cez ktorého sa prejavuje Ježišova moc, Ježišova prítomnosť. Keď nevládali odporovať svojimi rozumovými argu¬mentmi, začali od zlosti škrípať zubami a hnali ho von za mesto. Tak, ako hnali aj Ježiša, aby ho ukrižovali, Štefana hnali za mesto, aby ho ukameňovali. Štefan, tak ako Ježiš, modlí sa za tých, ktorí ho idú kameňovať. Vie aj mlčať, ale svojím mlčaním mocne hovorí. Svojou modlitbou a slovom im vyjadruje lásku, ktorú mu dáva v srdci prežívať Ježiš. A napokon Ježiš na kríži sa modlí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Táto modlitba je modlitbou zá¬chrany tých, ktorí ho pribíjajú na kríž. Umierajúci Štefan sa modlí: Pane, nezapočítaj im tento hriech.

Štefan prijal Božie povolanie, ktoré dostal a stal sa svätým. To je povolanie, ktoré Ježiš ponúka aj nám, aby sme sa stali svätými. Túto cestu nám nielen ponúka, ale dáva nám aj silu na prekonanie prekážok pri jej uskutočnení. O tom svedčia všetci svätí, ktorí túto cestu prešli vo svojom živote. Po nej však môžu kráčať iba tí, ktorí sa rozhodnú byť podobní Ježišovi. Tí, ktorí sa rozhodnú pokračovať v jeho poslaní – trpieť s ním, aby boli s ním aj povýšení. Štefan dokázal za Ježiša vyliať vlastnú krv a obetovať svoj mladý život. Ale buďme úprimní, že my sa obety často bojíme a radšej sa prikloníme k hriechu, akoby sme sa mali z neho vymaniť, najmä za cenu sebazaprenia. Často nám je bližší hriech, ako náročná cesta bez hriechu. Ale nebojme sa prijať to, čo nám Boh ponúka. Prosme o odvahu a silu a vydajme sa na cestu nasledovania.

V článku Kapláni v uniformách, ktorý vyšiel v denníku Práca 18. 12. 2000, bol aj takýto postreh: Kňazovi, ktorý narukoval na základnú vojenskú službu, sa ušla posteľ, nad ktorou videl pornoobrázok nahej ženy. Dvadsiati vojaci obrázok chápali ako druh umenia, avšak kňazovi bol v rozpore s morálkou. Kňaz stál pred dilemou: strhnúť obrázok a chlapcov si postaviť proti sebe alebo zvoliť inú taktiku? Začal s chlapcami pomaly a nenútene hovoriť o úcte k žene, o jej poslaní… O pár týždňov bol plagát preč. Dali ho dole chlapci.

Ježiš nás volá, aby sme vytrvali. To je možné len vtedy, keď vložíme svoju nádej do Ducha, ktorý prebýva v nás, keď naše oči budú schopné vidieť Ježišovu slávu. Keď zakúsime Ježišove utrpenie a vytrváme, za odmenu dostaneme večný život. Veď kto vytrvá až do konca, bude spasený!