Mnohým už liezlo na nervy, keď od októbra mohli vidieť ako sa svet namáhal, aby spríjemnil ľuďom Vianoce. Obchody sa zaplnili vianočným tovarom, ktorý sa dal výhodne kúpiť. Televízie sa predháňali v reportážach a výlove rybníkov a upokojovali ľudí, že vianočných kaprov bude dostatok. A mohli by sme pridať vianočné zájazdy do exotických krajín s vianočnými stromčekmi na plážach, rekreácie na horách, samozrejme s deťmi, ktoré môžu cestovať zadarmo… Tí, ktorí prijali tieto ponuky sveta, teraz už možno spia, unavení jedlom, alkoholom, s boľavými očami pozerajúcimi celý deň do rozličných médií. Títo ľudia prežili vianočný večer a mnohí prežívajú aj svätú noc bez Ježiša, neoriginálne. Štedrý večer a noc boli pre nich iba žľabom, senom a slamou. Nevideli totiž to hlavné, čo vidíme my ani nepočuli najradostnejšiu správu, ktorá obletela svet: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.

Preto sme tu, aby sme do srdca prijali najkrajší obraz, obraz živého, neviditeľného Boha, ktorým je Ježiš Kristus. Kto Krista prijme, bude sláviť originálne Vianoce. Žiadny klam, mam a faloš, ale Slovo, Život a Svetlo, ktoré nám zažiarilo tejto noci, z ktorého sa radujú aj anjeli v nebi a prevolávajú: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

Evanjelista Ján jasne pomenováva Ježiša Krista ako Slovo, Život a Svetlo.

Slovo – ľudia na tejto zemi vyslovili azda viac slov ako je piesku na morskom brehu. Väčšina z nich však upadla do zabudnutia a zanikla. Niektoré však vyčnievajú z mora priemernosti a po tisícročia svedčia o túžbe človeka po Bohu. Človek potrebuje Boha, hľadá ho na životných cestách, túži sa s ním stretnúť a volá k nemu slovami Žalmistu: Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Boh na naše túžobné volanie odpovedá svojím slovom. Pekne o tom píše List Hebrejom: Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. A toto Slovo – Syn sa stalo človekom a prebývalo medzi nami a my dnes hľadíme na jeho slávu.

Boh na naše volanie reaguje najväčším tajomstvom svojej lásky. Večné Slovo sa stalo telom, Boží Syn sa stáva človekom, aby nás zachránil a obdaroval svojím životom a svetlom. Jeho narodenie je radostnou zvesťou a dôkazom, že Boh nás miluje, odpúšťa nám, v Ježišovi nás objíma a prijíma za svoje deti.

Život – podobne ako so slovom je to aj s ľudským životom. Dnes stojíme denno-denne v posvätnom úžase na jednej strane nad rodiacim sa a rozvíjajúcim sa životom a na druhej strane zoči-voči smrti. Ako zanikajú ľudské slová, tak zanikajú aj ľudské životy. A predsa aj z tohto údolia smrti sa dvíhajú ako končiare odveké túžby človeka po nesmrteľnosti v nádeji na večný život.

Boh na našu túžbu odpovedá darom Krista a chce, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Dáva nám schopnosť stať sa Božími deťmi v novom narodení sa z vody a z Ducha. Ježiš hovorí: Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.

Dnes teda oslavujeme nielen narodeniny jedného človeka, ale veľké znovuzrodenie celého ľudstva pre nový a večný život. Ježiš je Život a tento Život je Svetlom ľudí.

Svetlo – na ľudský život, a aj na celý náš svet, vrhá svoj tmavý tieň tajomstvo smrti. Čím sme k nej bližšie, tým je tieň tmavší. Aj smrť, sama o sebe, javí sa ako absolútna tma. Kto by nepočul bolestné a desivé výkriky tých, ktorí stoja zoči-voči smrti? Počúvame ich z Jóbových úst, ale ich nájdeme aj v Žalmoch. Boh počul toto volanie ľudí, preto im zoslal svetlo nádeje, svetlo zjavujúce im jeho slovo. Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Boh dal ľuďom svoje svetlo, ktoré môžu vidieť vlastnými očami, ale ktoré pritom zostáva aj Božím svetlom.

Na počiatku stvorenia zaznelo slovo Boha: Buď svetlo! Na počiatku nášho vykúpenia tiež zaznelo slovo: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Preto Ježišovo narodenie oslavujeme ako tajomstvo svetla. Ožiarené sú nielen naše stromčeky, príbytky a kostoly, ale predovšetkým naše srdcia Božou láskou, ktorá sa dáva v Ježišovi Kristovi.

Tertulián hovorí, že po zapálení svetla každý dôstojne stojí a spieva hymnu Bohu. Sv. Bazil Veľký k tomu poznamenáva: Naši otcovia si mysleli, že by mali privítať dar večerného svetla niečím lepším než mlčaním, preto vzdávali vďaky. Nevieme povedať, kto zložil tieto slová vďakyvzdávania pri zapálení lámp, ale ľudia ich spievajú: Ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha… Tento zbožný zvyk vzdávania vďaky Bohu pri zapálení lámp po zotmení nebol iba záležitosťou liturgických obradov. Sv. Gregor Naziánsky dosvedčuje obyčaj vďakyvzdávania Bohu, keď si ľudia zapaľovali lampy vo svojich domovoch.

Aj my dnes zapáľme svetlo vo svojom srdci a radujme sa, veď Boh poslal na svet vlastného Syna, ktorý je naším Slovom, Životom a Svetlom. A aby sme si to ešte dôkladnejšie uvedomili, zapáľme si dnes doma sviecu a spoločnou modlitbou sa poďakujeme nebeskému Otcovi za dar Syna.