4. adventná nedeľa – rok A
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Mt 1, 18- 24
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci sme boli deťmi a tešili sme sa na Vianoce. Počítali sme, koľkokrát sa ešte vyspíme a narodí sa Ježiško, rozžiari sa stromček a pod ním budú darčeky. Možno nás rodičia museli až brzdiť, lebo Vianoce by sme neváhali sláviť aj o niekoľko týždňov skôr.
Pred 2000 rokmi oznámil anjel pastierom veľkú radosť, že sa im narodil Spasiteľ. Počas 2000 rokov sa vytváralo to, čo nazývame kúzlo Vianoc. Bohužiaľ, toto kúzlo, ale aj podstata Vianoc, sa začína akosi vytrácať z nášho sveta. Ľudia síce zachovávajú časť tradície – štedrá večera, stromček, darčeky, koledy a u niektorých aj polnočná svätá omša – ale to je všetko.
Mladá mamička, pochádzajúca z rozpadnutého manželstva a vyrastajúca v detskom domove, našla si veriaceho manžela a prišla za kňazom po radu. Pýtala sa ako má prežiť Vianoce. Poznala síce niečo z vianočných zvykov, ale krásne povedala, že ona nechce zvykové Vianoce, ale kresťanské Vianoce.
Možno aj medzi nami sú ľudia, ktorí by chceli recept na kresťanské Vianoce. Preto si všimnime dva silné symboly Vianoc – stromček a betlehem.
Strom je symbolom rajského stromu, ale aj samotného Krista. Sú rodiny, kde ho zdobia všetci, teda aj detí, a tam je výborná príležitosť na vianočnú katechézu. Katechéza môže začať legendou o vianočnom stromčeku: Ihličnaté stromy – jedlička, smrek, borovica, nariekali pred Pánom Bohom, aké sú chudobné, vlastne sú k ničomu, lebo nemajú žiadne ovocie, na ktorom by si ľudia pochutili. Preto im sľúbil, že práve oni budú stromami, ktoré najviac potešia ľudí. Budú vyzdobené, ožiarené a ovešané sladkosťami aj ovocím. Ozdoby a sviečky znázorňujú Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta… A skutočne, Ježiš je svetlom pre milióny ľudí.
Druhým symbolom Vianoc je betlehem, ktorého pôvodcom je svätý František Assiský. On zaviedol zvyk pripomínať si maštaľkou, pastiermi, ovečkami a jasličkami s Jezuliatkom pamiatku narodenia Pána. V každej kresťanskej rodine by mal byť betlehem pod stromčekom alebo na inom vhodnom mieste.
Ale nemáme počas Vianoc zabudnúť ani na tých, ktorí opustili tento svet a na Štedrý deň ich navštíviť na cintoríne, zapáliť sviecu na ich hroboch, pomodliť sa za nich a zaželať pokoj a radosť ich dušiam. Veď za života patrili k nám a patria k nám i po smrti, veď veríme v spoločenstvo svätých.
Štedrú večeru by sme mali začať modlitbou, prečítaním si správy o narodení Ježiša Krista zo Svätého písma a zaspievaním vianočnej koledy. Dôležité je, aby rodina bola spolu a mala väčšiu radosť zo spoločenstva ako z darčekov.
Možno niekto povie: Toto si odkiaľ vytiahol? Dávali vari dajaký film pre pamätníkov? Veď kto už takto dnes prežíva Vianoce? A čo lyžovačka, more, túry, zábavy…?
Istý kňaz rozpráva ako po svätej omši na Štedrý deň prišlo do sakristie dievčatko. Spýtal sa: Čo by si rada? Povedala: To je pre vás. A podala mu zložený papier. Otvoril ho. Bol na ňom nakreslený vianočný stromček. Kňaz povedal, že to bol najkrajší vianočný darček za posledné roky. Slová dievčatka: To je pre vás, vyjadrili niečo celkom osobné.
V čase Vianoc Boh tiež a to veľmi osobne, hovorí každému jednému z nás: To je pre teba a usmerňuje náš pohľad na svojho Syna. Narodenie Ježiša Krista je dôkazom Božej lásky k nám. Svätý Ján o tom hovorí: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Vianoce sme naplnili mnohými zvykmi a akí bývame nervózni, keď niečo nestíhame…O tom však nie sú Vianoce, sú časom, kedy nám, mne, Boh hovorí niečo celkom osobné: Mám ťa rád, ukazuje na svojho Syna a hovorí: On je tu pre teba! Osloboďme tieto Vianoce od zbytočného balastu, aby sme aj my mohli povedať Bohu: Pane, milujem ťa a ďakujem ti za tvojho Syna a môjho Spasiteľa!