4. nedeľa v období „cez rok“ – rok A
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Lk 2, 22- 32
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Cestovatelia spomínajú, ako v niektorých krajinách sveta sú po celú noc osvetlené diaľnice. Svetlá sa však rozsvietia aj počas dňa, pokiaľ svetelné hodnoty klesnú pod istú hranicu. A hoci aj do týchto krajín prišla energetická kríza a mestá či dediny regulujú osvetlenie, na diaľniciach sa nešetrí, aby sa vodiči mohli po nich bezpečne pohybovať.
Spravodlivý a nábožný muž Simeon hovorí o inom druhu svetla, ktoré je tiež potrebné pre bezpečný život človeka, aby sa mohol orientovať v šere svojho života a v zmätenej ľudskej situácii. Simeon hovorí o Svetle sveta, ktoré spoznal v malom dieťati, a ktoré nám symbolizuje svetlo – plameň zažatej sviece.
Cirkev, inšpirovaná rozprávaním evanjelistu Lukáša o obetovaní Ježiša v chráme, zaviedla sviatok svätenia sviec miesto pohanských slávností zvaných amburbale, ktoré sa konali 1. februára a ich súčasťou bol aj sprievod so zapálenými sviecami.
V našej vlasti si ľudia po stáročia prinášali domov posvätené sviece, zapaľovali ich pri živelných pohromách, najmä pri búrkach, krupobití, víchriciach alebo vážnych chorobách a modlili sa, aby tieto nešťastia Boh na príhovor Panny Márie od nich odvrátil. Z toho pochádza aj staré pomenovanie sviatku – Hromnice a názov pre sviečky – hromničky.
Niekto si však môže pomyslieť či pre mnohých, najmä mladých ľudí, tento sviatok nestratil na aktuálnosti. Veď človek skrotil riečne toky, dokáže rozohnať čierne mračná, predvídať sopečnú činnosť, s presnosťou na minúty varovať ľudí pred silným snežením, poľadovicou či víchrom... Domy sú opatrené bleskozvodmi a stavajú sa tak, aby im ani zemetrasenie, ani voda, a ani oheň neublížili.
Je pravdou, že týmto prírodným pohromám dokážeme čeliť omnoho dokonalejšie ako v minulosti, ale je aj pravdou, že ľudské pohromy nás dokážu riadne potrápiť, znechutiť a otráviť. Spomeňme domy plné nenávistného šera, rodinných búrok, manželských nezhôd, školy či pracoviská plné nedorozumení, ohováraní, nenávistí a zloby. Spomeňme búrky, ktoré sú často v nás a nevieme si s nimi rady, sklamania od vlastných detí, neúspech na skúške alebo pohovore v práci, pošliapaná pravda a zranenie spôsobené ľudskou zlobou a klamstvom.
V takomto zmätku hľadáme svetlo a uvedomujeme si, že práve dnes je potrebné, aby sme v našich rodinách zapálili večer sviecu, dokázali si spoločne kľaknúť alebo sadnúť a spojiť srdcia, myšlienky a slová do spoločnej modlitby. Prosiť, aby dobrý Boh na príhovor Ježišovej Matky odvrátil od nás všetko, čo by mohlo poškodiť naše telesné i duševné zdravie alebo naštrbiť našu vzájomnú dôveru a lásku. Ako veľmi je potrebné zahľadieť sa na horiacu sviecu a spolu s jej plameňom pozorovať svoju dušu a skúmať či žiari a svieti aj iným.
Veľmi často môžeme vo filmoch vidieť, ako kriminalisti používajú špeciálne modré LED svetlo na objavenie krvavých škvŕn. Bez tejto pomôcky sa predmety zdajú čisté, bez akéhokoľvek náznaku, že prišli do kontaktu s krvou. Pre kriminalistov je toto svetlo účinným pomocníkom na získanie dôkazov a niekedy aj na usvedčenie podozrivého. Podobnú techniku nám odporúča aj svätý Ignác Briančaninov. Odporúča svetlo, ktoré máme použiť na preskúmanie svojho srdca a ním je Božie slovo. Naša padnutá prirodzenosť má veľkú schopnosť maskovať naše nedostatky a vášne. Je dokonalým lichotníkom, ktorý vyvyšuje, a ak je potrebné, aj ospravedlňuje každú našu aktivitu. Je to príjemný spoločník, pretože nám nastavuje krivé zrkadlo, ktoré zastiera každú našu slabosť.
Kresťan však má byť človekom, cez ktorého svieti svetlo Božej lásky. Vieme však, že aj u nás môže nastať energetická kríza a budeme musieť čo-to vypnúť. Nikdy však nevypínajme svetelnú vymoženosť – našu vieru, ktorá pevne a spoľahlivo nám ožaruje cestu života.