Kontakt
11. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a
do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
Mt 9, 36 – 10, 8
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Denno-denne sa stretávame s rôznymi názormi na život a poslanie kňazov. Masovokomunikačné prostriedky sú otvorené správam o živote Cirkvi, a teda aj kňazov, pričom je zarážajúce, že do kňazov si radi „kopnú“ práve tí, ktorí ich nepočúvajú, lebo nevedia „trafiť“ do kostola alebo tí, ktorí kvôli svojmu pobabranému životu sa odvrátili od Boha aj
od Cirkvi. Sú to práve kňazi, ktorí sú pre nich akýmsi výkričníkom, že ich život sa neuberá správnym smerom. A, bohužiaľ, patria sem aj členovia nekatolíckych kresťanských cirkví, ktorí si tiež radi zgustnú na katolíckych kňazoch, pričom často hriešny a pohoršlivý život ich duchovných im vôbec neprekáža. Ale celkom najhoršie je, keď si do Cirkvi a kňazov kopnú kňazi, ktorí opustili kňazstvo, Cirkev a častokrát aj stratili vieru. Svoj handicap riešia písaním ohováračných článkov, často preniknutých nenávisťou, zlobou a vlastným zranením.
Keďže kňazi vždy boli, sú aj budú stredobodom pozornosti veriacich aj neveriacich, Ježiš v dnešnom evanjeliu vyzýva k modlitbám za nich: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Tým nás vlastne aj žiada, aby sme sa dnes zamysleli nad tým, kto sú kňazi a aké je ich poslanie v dnešnej dobe.
V prvom rade si treba uvedomiť, že kňaz nie je akýsi nadčlovek. Ježiš sa s veľkou pokorou a poníženosťou sklonil k človekovi a prijal jeho prirodzenosť, aby mu bol čo najbližšie. Jasne hovorí, že učeník nie je nad Majstra, a teda ani kňaz nie je viac ako človek. Kňaz nie je ani anjel, čo sa týka jeho prirodzenosti. Pričom svätá Katarína Sienská si tak kňazov vážila, že povedala: Keby som stretla anjela a kňaza, najprv by som pozdravila kňaza. Prečo? opýtali sa jej. Lebo kňaz má vyššiu dôstojnosť ako anjel – v kňazovi koná Kristus. Kňaz nie je ani čarodejník. Má síce mimoriadnu, doslova zázračnú moc nad eucharistickým Kristovým Telom, ale nemá kúzelnú moc nad prirodzenými vecami. Kňaz je človek ako každý iný, s dušou aj s telom. Podlieha únave, kríze, kríži aj utrpeniu. A hoci tiež vie, čo je hriech, je pritom aj vysluhovateľom posvätných tajomstiev.
Sväté písmo označuje Krista ako jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi. Cirkev je jeho predĺženou rukou, jeho mystickým telom a z toho dôvodu má každý pokrstený člen Cirkvi podiel na jeho kňazstve. Dokonalejší podiel ale majú tí, ktorí prijali sviatosť kňazstva. Je iba jeden kňaz – Kristus, ale kňaz v našom poňatí je človek, ktorý je nástrojom Krista – Veľkňaza. Preto to, čo robí kňaz, je skutočným dielom samého Krista. Pekne to vystihol svätý Augustín: Ak krstí apoštol Peter, krstí Kristus, ak krstí Pavol, krstí Kristus, a ak krstí ktorýkoľvek kňaz, krstí vlastne Kristus. Úloha kňaza ešte zreteľnejšie vyniká vo sviatosti zmierenia a Eucharistie. Kňaz pri rozhrešení nehovorí: Nech ti Pán odpustí, ale hovorí: Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov... A pri svätej omši nehovorí: Toto je Kristovo telo..., ale hovorí: Toto je moje Telo... Opravdivosť sviatostného pôsobenia nezáleží na osobe, ale priamo na pôsobení darcu milosti – Ježiša Krista. Kňaz vo všetkom koná v mene jediného a večného kňaza – Ježiša Krista, ktorému prepožičiava svoje ruky, ústa i celú svoju osobnosť.
Veľkosť kňaza spočíva v tom, že si ho vyvolil sám Ježiš. Práve na neho sa v plnej miere vzťahujú jeho slová: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás... Každý kňaz by si mal uvedomiť veľkosť milosti, ktorej sa mu dostalo, a preto jeho prvoradou úlohou je, aby svojím životom čo najvierohodnejšie nasledoval svojho Majstra.
To, čo sme si povedali o kňazoch a ich poslaní v dnešnej dobe, hoci je toho ešte omnoho viac, malo by stačiť k uvedomeniu si, že kňaz tu nie je pre našu kritiku, posudzovanie a odsudzovanie, ale je tu pre naše posväcovanie. Jeho prostredníctvom sa nám otvárajú brány k veľkým Božím darom a milostiam. A keďže Ježiš vedel, že vysviackou neprestane byť človekom, vyzýva nás k modlitbe, lebo budeme mať toľko a takých kňazov, koľko a akých si vymodlíme.
V jednej farnosti neboli veriaci spokojní so svojím starým kňazom. Za biskupom sa vydala delegácia z obce v mene ktorej hovoril horlivý mladý muž. Keď ich biskup vypočul, spýtal sa: Dala už vaša farnosť Cirkvi kňaza? Prítomní stíchli. Bolo to už veľmi dávno, čo z ich farnosti vyšiel kňaz. Preto ich biskup vyzval, aby sa modlili a vyprosili si kňaza z ich farnosti. Kňaz, ktorého nechceli, o krátky čas zomrel. Urobili mu okázalý pohreb, hotové divadlo, čo biskupa, ktorý ho pochovával, veľmi mrzelo. Prešli však roky. Hovorca delegácie u biskupa zostarol. Jedno si však zaumienil: Denne sa budem modliť jeden desiatok ruženca za niektorého vnuka či pravnuka, aby sa stal kňazom. Aká bola jeho radosť, keď z úst svojho pravnuka sa dozvedel, že chce ísť do seminára! Vtedy starec ešte zintenzívnil modlitbu. Pripojil k nej aj svoju starobu a chorobu, aby jeho pravnuk bol nielen kňazom, ale dobrým kňazom. Kňazskej vysviacky sa však nedožil, lebo zomrel rok pred ukončením jeho štúdií. Pravnuk však dostal do vienka kňazstva veľké dary – modlitbu a obetu svojho pradeda.
Záležitosťou nás všetkých má byť, aby sme pre Cirkev pripravovali dobrú pôdu, aby z našich rodín vyšli dobrí robotníci do vinice Pána. Pre túto prospešnú vec musíme veľa urobiť. Pozrite, aj záhradník zasadí strom a veru sa stáva, že nebude jesť jeho ovocie, pretože prejde viac rokov, pokiaľ strom zarodí. Hovorí sa, že niektoré vzácne stromy zarodia až po mnohých rokoch. Nedajme sa znechutiť situáciou u nás, že máme málo kňazov. Vytrvajme v modlitbe a môžeme veriť, že Ježiš Kristus nájde spôsob a čas, kedy a ako ich vyslyší.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
