15. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si;
a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1 – 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vždy, keď prechádzame okolo obilných polí a vidíme ako obilie pomaly dozrieva, máme z toho radosť. Človek
od nepamäti mal veľmi kladný vzťah k pôde. S láskou ju obrábal a tešil sa z každého plodu, ktorý mu zem darovala. Aj za Ježišových čias si človek nesmierne vážil zem. Preto túto skutočnosť využil Pán na vyrozprávanie viacerých podobenstiev. V dnešnú nedeľu je to Podobenstvo o rozsievačovi.
Rozsievač rozsieval zrná. Jedny padli na kraj cesty, iné na skalnatú pôdu, iné do tŕnia. Ďalšie padli do dobrej zeme a priniesli rôznu úrodu: 100-násobnú, 60-násobnú a 30-násobnú. Týmto podobenstvom Ježiš neupozorňuje na seba ako na Rozsievača ani na zrno, ktorým je jeho slovo, ale na pôdu, ktorá je základom rôznych druhov pôdy, teda na prístup ľudí k jeho slovu.
Ježiš svoje slovo rozsieva všade a každému. Záleží však len a len na nás ako jeho slovo prijmeme. Čo symbolizujú jednotlivé typy pôdy? Krajom cesty sú tí, ktorí síce počujú Božie volanie, ale sú voči nemu ľahostajní a nepripravujú svoje srdce pre Božie slovo. Skalnatou pôdou sú tí, ktorí berú život ako film. Všetko je pre nich zaujímavé, príťažlivé, teda aj Božie slovo, ale nezapustí v nich korene, lebo im chýba láska a vytrvalosť. Tŕním sú ľudia, ktorí síce dostali náboženskú výchovu a mali aj pevné mravné zásady, ale pod vplyvom života sa začali prispôsobovať okoliu, a tak ich mravné zásady postupne vyschli a udusili sa.
Všimnime si však, že Ježiš aj v úrodnej pôde vidí rozdiely. 100-násobnú úrodu prinesú tí, pre ktorých je Boh jedinou skutočnou hodnotou a ktorí celý svoj život vsadili na Božiu kartu. 60-násobnú úrodu prinesú tí, ktorí museli ťažko bojovať a stále dozrievať. Sú to tí, ktorým niekedy hrozilo stroskotanie, ale jasná dôvera v Boha ich vždy zachránila. 30-násobnú úrodu prinesú tí, u ktorých sa strieda úspech s prehrou. Ale vždy, keď im už-už dochádzal dych, dobrá vôľa a vedomie Božej blízkosti im prinieslo záchranu.
Na čo nás upozorňuje úrodná pôda? Boh nehľadí na množstvo úrody, ktorú prinesieme, ale hodnotí našu túžbu a odhodlanie priniesť úrodu. Najdôležitejšie prvky v spolupráci človeka s Bohom sú: dobrá vôľa, túžba po stretnutí s ním a uvedomenie si jeho blízkosti.
Teraz sa mnohí môžu spýtať: Prečo Rozsievač neupravil všetku pôdu tak, aby bola úrodná? Keby to bolo v hospodárstve, iste by to urobil. Lenže pôdou, na ktorú on myslí, je ľudské srdce. Ježiš nechce manipulovať s ľudským srdcom tak ako hospodár s pôdou. On nechce podniknúť žiadne násilné opatrenia v ľudskom srdci, lebo človeka navždy obdaril slobodou.
Letecký inštruktor učí budúcich pilotov zákonom lietania, zásadám navigácie a ovládania lietadla. Potom je študentovi daná úplná sloboda: môže tieto zákony rešpektovať i nerešpektovať. Ak použije svoju slobodu k neposlušnosti, jeho lietadlo sa zrúti. Pravá sloboda je totiž založená na pravde. Takáto sloboda nikdy nebude viesť k pádu. Pravá sloboda vychádza z poznania pravdy. Môžeme slobodne nakresliť akýkoľvek trojuholník, ale musí mať vždy tri strany. Inak by to nebol trojuholník. Môžeme nakresliť akéhokoľvek vtáka, ale musí mať krídla, inak by to nebol vták. Sloboda, ktorá nestavia na pravde, vedie k nezmyslom.
Aj teraz Rozsievač rozsieva zrná a my v úplnej slobode vstúpme do svojho vnútra. Úprimne pouvažujme nad tým, akou pôdou je moje srdce pre Božie slovo?