Kontakt
19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Mt 14, 22 – 33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Ľudstvo sa vo svojich dejinách často nachádzalo v určitých búrlivých situáciách, z ktorých nevedelo nájsť východisko. Spolu s ním sa do problémov dostávala aj Cirkev, ktorá sa snažila pomôcť a problémy riešiť. Píše o tom dokument II. vatikánskeho koncilu Radosť a nádej: Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Situácia sa, bohužiaľ, nezmenila ani dnes, lebo ľudia sa nedokázali poučiť z dejín.
Za posledných 2000 rokov sa z času na čas vynorila osobnosť, o ktorej skôr či neskôr sa dozvie celý svet. Tou najvýznamnejšou osobnosťou pre nás, veriacich, je Ježiš Kristus, ktorý u niektorých vzbudil nové nádeje, u iných strach alebo naivný úsmev. Dokonca apoštoli zvolali na neho v nočnom preľaknutí Mátoha! teda niečo, čo nepatrí do tohto sveta, čo je neskutočné a odstrašujúce. Ani netušili, koľkí po nich budú toto zvolanie opakovať, samozrejme, s inou náplňou. Pre koľkých zostane Ježiš neskutočnou osobou, ktorá patrí do ríše rozprávok a legiend, ale v nijakom prípade do sveta atómovej energie, kozmických letov či transplantácií orgánov.
My, veriaci, však vieme, prečo vznikla a pretrváva panika okolo jeho príchodu. On totiž neprichádza tíšiť vietor problémov okolo nás, ale zjednať určitý pokoj, ticho, bezvetrie a jasnú oblohu v nás. Je však zaujímavé, že človek sa búrky na jednej strane nechce vzdať, akoby si želal príval vášní, stupňovanie nezriadených sklonov, napätia a vnútorného rozporu. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí tvrdia, že človek len v takomto stave dokáže vytvárať hodnoty, je aktívny, pozitívny, tvorivý, a teda len v búrke dokáže vybiť svoje energie. Na druhej strane sa však búrky chce vzdať, lebo je vnútorne náchylný k dobru, túži po pokoji, harmónii a vyrovnanosti, čím cíti, že je bytostne zameraný na Boha. Preto, keď počuje slová: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa! začína sa meniť v názoroch a postojoch. Získava odvahu takmer k nemožnostiam a neprekonateľným ťažkostiam.
Nemôže nás pomýliť, že človek chce mať v živote dôkazy o Ježišovej vierohodnosti. Aj Peter ich chcel mať. Preto volá: Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode. Možno máme chuť pohoršene povedať: Ale to je predsa pokúšaním Boha! To však nie je pravda, lebo Petrova žiadosť je iba túžbou po istote, lebo tu ide o veľa, o celý spôsob života. Veď aj dnešný človek je ochotný urobiť to, čo od neho žiada Boh, ale chce mať istotu. Preto sa nečudujeme, že toľko obetí, malých aj veľkých, musí denne prinášať a čo všetko dokáže človek zniesť, pretrpieť, prekonať a vytvoriť. Ide mu o to, aby ono volanie, čo má robiť a ako má žiť, pochádzalo od pravého Boha, a nie od rôznych bôžikov. Čo dokáže vykonať jeden veriaci otec, matka, dieťa, starec...? Prebdené noci pri deťoch, slabé finančné zázemie, odpúšťanie vzájomných slabostí, odvaha pri vyznávaní viery a života podľa nej... Na prvý pohľad ide o skutky, ktoré presahujú ľudské sily a energiu. Je to však ten istý prípad, o ktorom píše aj apoštol Pavol v liste Filipanom: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.
Pravdou je, že nás prvé nadšenie a elán občas opustí, najmä ak sami vnímame, že je až neuveriteľné a nemožné kráčať po Božích cestách. Vtedy prichádza pokušenie vo forme strachu, verejnej mienky, pokojnejšieho života ľudí, ktorí žijú a konajú inak... S pokušením ruka v ruke kráčajú pochybnosti, ktoré si kladieme: Konám správne, neškodím svojím postojom sebe, deťom, rodine, rodinnému rozpočtu? Keď týmto myšlienkam začíname podliehať, vtedy nás Ježiš nechá sa topiť vo vlastnej nedôvere, slabej viere, v preceňovaní seba a podceňovaní Boha. Koľkí ľudia na to už doplatili?! Topili sa vo vlastných výpočtoch, predpokladoch, strachu a prílišnej logike. Škoda, že práve v tých chvíľach sa neodvážili s Petrom zvolať: Pane, zachráň ma! Vtedy by sa situácia bola inak vyriešila, mnohé hodnoty by zostali zachránené, lebo Pánova ruka by celkom iste bola vystretá k záchrane aj keď s malou výčitkou: Maloverný, prečo si pochyboval? Ježiš teda jasne hovorí, že aj napriek všetkým ťažkostiam a pádom príde k záchrane.
Dvojročný Max bol pripútaný k detskej sedačke v aute starého otca, ktorý ho bral so sebou na výlet. Trpezlivo čakal, kým starý otec nastúpi, aby mohli ísť. Mama sa ho cez okno spýtala: Kde ideš? Neviem. Čo budeš robiť? Neviem. Chceš sa vrátiť so mnou domov? Nie. A na potvrdenie svojho pevného rozhodnutia dodal: Som zvedavý, čo bude. Maxova mama neskôr povedala: Tento chlapček mi dal lekciu, ktorú som práve potrebovala. Bola som pred koncom ďalšieho tehotenstva a obávala som sa pôrodu, ale aj toho, ako zvládnem výchovu ďalšieho dieťaťa. Max nevedel kde ide, nevedel, čo bude robiť, ale nebál sa, lebo veril starému otcovi. Jeho pevná dôvera, ktorú mu takto prejavil, mi ukázala, že potrebujem takúto dôveru v nebeského Otca a potom sa nemusím ničoho obávať, lebo som v jeho rukách.
Nemusíme vedieť, čo nám budúcnosť prinesie. Stačí vedieť, že budúcnosť je v rukách nášho nebeského Otca. Kto takto koná, môže smelo zavolať na Ježiša, vstúpiť na more života, kráčať k nemu a jeho vystretá ruka ho už bude čakať.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
