20. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Pri Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla
k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Mt 15, 21–28
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Na jednej púti do Mariazellu sa stalo, že do autobusu s pútnikmi na colnici vstúpil policajt a úradne povedal: Predložte pasy! Jedna pútnička zistila, že pas nechala doma. Samozrejme, že musela vystúpiť, čím sa púť pre ňu skončila. Netreba snáď ani rozoberať ako to prežívala nielen ona, ale aj všetci spolucestujúci.
Akýmsi pasom pre vstup do nebeského kráľovstva je viera. Ježiš často
o nej rozprával. Povedal aj toto: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať…, keby ste aj tomuto vrchu povedali: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa to. A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.
Ale je tomu tak vždy? Veriaci rodičia mali jediné dieťa. Prišla zákerná choroba. Koľko sa naprosili, namodlili, naputovali… – dieťa zomrelo. Koľko bolo prípadov ľudských tragédií, keď modlitba nebola vyslyšaná! Prečo? Je to nepochopiteľné tajomstvo Božej vôle a prozreteľnosti. Modlitba zdanlivo nevypočutá sa javí ako porážka. Nie je to však nevšímavosť zo strany Boha. Tu v plnej miere platia slová proroka Izaiáša: Sion povedal: Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol. Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
K viere a vypočutiu je niekedy zložitá cesta. Dnes sme sledovali Ježiša
v pohanskom prostredí Týru a Sidonu. Oproti mu vyšla žena a začala prosiť: Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch. Aj dnes sa množia prípady, že dobre vychované dievča, z veriacej rodiny, začne sa zrazu túlať po nociach, navštevovať pochybné podniky a zábavy, žiť neviazaným sexuálnym životom, pričom nešťastní rodičia si nevedia rady. Často sa jej však darí aj úspešne pretvarovať, najmä keď býva v inom meste, kde pracuje alebo študuje, a keď príde občas domov, tvári sa, že všetko je v najväčšom poriadku.
Ježiš volanie ženy akoby prepočul. Nevšímavo kráčal ďalej, pričom situácia sa tak vyhrotila, že zasiahli apoštoli, ktorí ho upozorňovali na jej prosby. Vtedy nepochopiteľne zareagoval: Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela. Ženu to však neodradilo a naliehavo prosila ďalej. Odpoveď, ktorú dostala, všetkým vyrazila dych: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. Láskavý a mierny Spasiteľ odpovedal ako fanatický farizej. Ako zareaguje pohanka, keď počuje tie veľmi urážlivé slová? Hodí rukou a odíde? Začne nadávať na Židov? Nie! Bojuje ďalej a argumentuje: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov. V tej chvíli nastáva veľký zvrat. Ježiš pochváli nešťastnú matku: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. A evanjelista Matúš dodáva: A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. My si môžeme povedať: Načo tie ťahanice a urážky? Bola to bolestná a ťažká skúška viery, ktorú žena zložila na výbornú aj s vyznamenaním, lebo jej vyvrcholením bol zázrak.
Z tejto príhody možno vyvodiť závery aj pre nás. Deti a mládež sú ohrozené duchom nečistoty, alkoholizmu a drog. Televízia a internet sú veľkými vynálezmi, ale koľko zla a jedu sa cez ne dostáva do života ľudí, takže častokrát sú doménou zlého ducha. Kde hľadať liek? V Božej milosti, ktorú štedro a veľkoryso ponúka, ale nevnucuje. Kde sa o ňu prestáva prosiť, dokonca sa ňou pohŕda, odtiaľ Pán odchádza a necháva jednotlivca, národy a dokonca aj kontinenty napospas nevere.
Môže sa nám niekedy zdať, že Boh mlčí a nevšíma si nás. Lenže priznajme si, ako často sa modlíme: Buď vôľa moja…, Bože konaj tak ako ja chcem! Niet väčšej lásky, než akou nás Boh miluje. Z lásky k nám dal svetu to, čo má najcennejšie – svojho vlastného Syna, a preto musíme vedieť, že má pre nás iba dobré veci, aj keď nie sú tie, o ktoré prosíme, lebo by neboli pre naše dobro.
Pozrime sa ešte raz na pohanskú ženu. Volá, ale Pán mlčí, potom ju odmieta, ale napokon po pokornej, dôvernej a vytrvalej modlitbe ju vypočuje.
Jej modlitba bola pokorná. Prosí aj cez zdanlivé urážky. Učme sa to aj my. Prosme: Pane, vyslyš moje volanie, ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane…
Jej modlitba bola dôverná. Staré flámske príslovie hovorí: Keď ideš na púť prosiť o dážď, nezabudni si so sebou vziať aj dáždnik.
A napokon jej modlitba bola vytrvalá. Nemyslime si, že po jedinej modlitbe sa stane zázrak. Ježiš v mnohých podobenstvách nás učí vytrvalosti.
Spytujme si dnes svedomie či moja modlitba oplýva týmito tromi veľkými hodnotami: pokorou, dôverou a vytrvalosťou.