Všetci to poznáme, keď nás niekto pozve na návštevu, doslova počítame minúty, kedy tam budeme môcť ísť a zasa inokedy by sme najradšej zastavili čas, aby sme na pozvanie nemuseli reagovať. Vždy záleží na tom, kto pozýva, a ako si toho človeka vážime.

Peter, jednoduchý rybár z Betsaidy pri Genezaretskom jazere, prijal Ježišovo pozvanie, pretože v ňom videl Mesiáša ako vládcu a osloboditeľa, presne podľa židovských predstáv. Niektoré Ježišove skutky ho privádzali do úžasu ako napríklad zázračný rybolov, keď padol na kolená a prosil: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny. Ale neskôr, osvietený Božou milosťou, vyznáva: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha a ako odpoveď dostáva prísľub najvyššej moci v Cirkvi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozvia­zané v nebi.

Nás možno pri sledovaní Petrovej životnej cesty napadne otázka: Tento muž, s rozkolísanou povahou má byť skalou? Nám je možno sympatickejší Ján, Pánov obľúbenec, ktorý pri Poslednej večeri mal položenú hlavu na Ježišovej hrudi. Pán však veľmi dobre vedel, prečo práve Peter má byť skalou, lebo tu sa nejednalo o povahu, ale o účasť na moci Majstra. Veľký prírodovedec Carl Linné (1707–1778) prehlásil: Videl som Boha kráčať prírodou. My môžeme tento slávny výrok doplniť o vetu: My ho vidíme kráčať svetom a dejinami v osudoch Petrovho života. Boh zveril tomuto mužovi najvyššiu autoritu v Cirkvi preto, aby spomienka na jeho slabosť a pád, miernila tvrdosť príkazov a správanie sa k podriadeným. Ty si Peter… ako dom postavený na skale odoláva prívalom vôd a náporom vetrov, tak aj Kristovo kráľovstvo bude stáť na autorite, ktorú dal Pán Petrovi.

Nie menej jasný je aj obraz kľúčov: Tebe dám kľúče od nebeského kráľov­stva… Z dejín poznáme, že mesto, ktoré sa podrobilo kráľovi, odovzdalo mu kľúče od brán na znak podriadenosti a uznania zvrchovanosti. Obrazom kľúčov Ježiš dáva Petrovi zvrchovanú moc nad Cirkvou a sľubuje mu moc zväzovať a rozväzovať. Tento obraz bol u Židov veľmi častý a znamenal, že dotyčný má moc vydávať alebo rušiť zákony. Túto moc Peter dostal pri Genezaretskom jazere opäť obrazným spôsobom: Pas moje baránky, pas moje ovce! Byť pastierom ľudí neznamená nič iné ako mať nad nimi plnú moc. Moc, ktorú dostali od Krista apoštoli, neslúžila iba na založenie Cirkvi, ale bola odovzdávaná ich nástupcom. Taktiež Petrova moc bola daná dotiaľ, dokiaľ bude trvať Božie kráľovstvo na zemi. Dotiaľ Cirkev potrebuje „kľučiara“, lebo je neustále vystavená útokom, ale pokiaľ bude pevne stáť na Petrovej skale, pekelné brány ju nepremôžu.

Petrovým nástupcom je rímsky biskup, veď aj Peter bol rímskym biskupom, hlavou rímskych veriacich, a aj apoštolov. Tieto dve právomoci sa nedajú od seba odlúčiť a prechádzajú na jeho nástupcov. Petrov nástupca, pápež, je nielen hlavou rímskej diecézy, ale aj hlavou biskupského zboru a všetkých veriacich Cirkvi. Vo vykonávaní svojej moci nie je závislý na biskupoch, ale práve naopak, celý biskupský zbor môže vykonávať svoje poslanie iba v spo­jení s ním.

Peter dokončil svoj pozemský život na vatikánskom pahorku, kde z úcty k svojmu Majstrovi bol ukrižovaný dolu hlavou. Nad jeho hrobom sa týči nádherný pamätník, bazilika svätého Petra. Ale omnoho mohutnejší pamätník sa týči a stojí na autorite toho Petra, ktorého vytvorila moc Kristova a ktorý nezomrel s Petrom – človekom, ale ďalej žije v jeho nástupcoch. Ježiš sľu­buje, že práve chrám Cirkvi nepremôžu ani pekelné brány.

Rok 1978 bol rokom „troch pápežov.“ V roku 1978 zomrel svätý Pavol VI., po ňom kardináli zvolili za nového pápeža Albina Lucaniho, ktorý prijal meno Ján Pavol I. Bol pápežom len 33 dní. Viedenský kardinál König po jeho smrti povedal: Jeho láskavé srdce neznieslo ťarchu zodpovednosti. Nezhasol však ako kométa, ale zostal na oblohe Cirkvi ako hviezda prvej veľkosti. Po „usmievavom pápežovi“ zvolili kardináli za pápeža k údivu celého sveta krakovského arcibiskupa, kardinála Wojtylu. Keď prijal meno Ján Pavol II., hneď po svojom zvolení prosil veriacich na celom svete: Modlite sa za mňa a pomôžte mi, aby som vám dokázal slúžiť. A my sme sa mohli presvedčiť, že skutočne slúžil, hlavne tým, ktorí to najviac potrebovali.

My, kresťania, vnímame zvláštne postavenie pápeža. Všímame si jeho veľkosť a úlohu, v ktorej je skutočným nástupcom Petra a spočíva na ňom ťarcha zodpovednosti apoštolského úradu. Uvedomujeme si, že v Cirkvi, ktorá je vybudovaná na skale Petrovej autority, nemáme pod nohami piesok neistoty, ale pevnú skalu, ktorá nás udržuje v pravosti viery a poskytuje záruku radostnej večnosti.

Teda nielen pápež, biskupi a cirkevná hierarchia tvoria Cirkev, ale sú ňou aj všetci pokrstení, hľadajúci a nachádzajúci Krista na ceste k spáse. Kde je Peter, tam je Cirkev a my jej sľubujeme vernosť, lásku a oddanosť.