Kontakt
25. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či
na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Mt 20, 1–16
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Priznajme si pokorne, že niektoré argumenty prijímame veľmi ťažko, hoci nám ich predkladajú ľudia, ktorých si vážime a máme ich radi. Nejde nám to akosi do hlavy, že mohli by mať pravdu a riešenie, ktoré ponúkajú, je najlepšie možné. Až po čase, keď opadnú emócie a adrenalín, dáme im
za pravdu, pričom zistíme, že riešenie navrhovali preto, lebo nás majú radi
a záleží im na nás.
Tak je tomu aj s dnešným podobenstvom. Po jeho vypočutí, nebudeme
s ním celkom súhlasiť. Preto si ho ešte raz dobre premyslime. Pán vinice šiel skoro ráno na námestie a hľadal robotníkov. Našiel ich a dohodol sa s nimi na dennej mzde. Bola to slušná mzda, s ktorou boli spokojní. Potom vyšiel zasa okolo deviatej hodiny a robotníkom sľúbil, že dostanú za prácu toľko, koľko bude spravodlivé. Presne to isté sa zopakovalo aj okolo tretej a piatej hodiny. Nevieme, kedy sa práca končila, ale dajme tomu, že prví pracovali dvanásť hodín, druhí deväť, tretí tri a štvrtí len jednu. Hoci to boli veľké rozdiely, keď prišiel čas výplaty, všetci dostali rovnako po jednom denári. Denár bola strieborná minca, ktorá bola prvýkrát razená okolo roku 211 pred Kristom na území Rímskej ríše. Pôvodne vážil 4,55 g, neskôr 3,9 g a za vlády Neróna už len 3,4 g. Septimius Severus zvýšil prímes medi v denári na 50 %. V prvej chvíli boli robotníci znepokojení, a určite sme aj my, lebo ľudsky je logické, že každá z piatich skupín bude zvlášť odmenená, podľa množstva odpracovaných hodín. Hospodár však nespokojnému robotníkovi vysvetľuje: Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?
Pravdou je, že Boh každému odplatí podľa jeho skutkov, ale stupeň odmeny nezávisí len na vonkajšej veľkosti diela, ale aj na vnútornej milosti, na veľkosti lásky a čistote úmyslu, s akým sa dielo koná. Povrchnému ľudskému oku to uniká, ale Boh vidí aj do srdca človeka, a preto mnoho razy poslední budú prvými a prví poslednými.
Niekedy môžeme počuť námietku, že naše náboženstvo je vypočítavé. Na jednej strane sa tešíme na nebeskú odmenu, na druhej sa bojíme trestu,
a preto sa snažíme žiť dobre. Je pravdou, že oba tieto momenty ovplyvňujú naše konanie, avšak dnešné podobenstvo hovorí jasne, že už tu, na zemi, existuje odmena pre tých, ktorí verne celý život nasledujú Boha.
Robotníci najatí zavčas rána, sú tí, ktorí boli pokrstení ako malé deti a mali to šťastie, že od mladosti sa usilovali spolupracovať s Pánom. Narodili sa do kresťanskej rodiny a dostali dobrý príklad.
Robotníci najatí o deviatej hodine, sú tí, ktorí až po búrlivej mladosti vlastným uvažovaním alebo pozvaní dobrým priateľom, začali sa zaujímať
o vieru, Boha a Cirkev. Príkladom týchto robotníkov je svätý Augustín, ktorí bol pokrstený ako 33-ročný.
Robotníci pozvaní v odpoludňajších hodinách, sú ľudia v plnom mužnom veku alebo v jeseni života, ktorí prešli kus svojej životnej cesty bez práce
v Božej vinici. Raz však Pán stretol aj ich a pozval ich. Pozvanie mohlo byť radostné, ale aj smutné, ťažké a bolestné. Šťastný je ten, kto aj v bolesti, v starobe, po rokoch náboženskej nečinnosti a ľahostajnosti poslúchne Pánov hlas: Poď aj ty do mojej vinice a dám ti, čo bude spravodlivé.
Sú ale aj takí, ktorých Pán pozýva v poslednej hodine. My, kňazi, by sme dlho vedeli o tom rozprávať ako nebo a peklo, dobro a zlo, práve v poslednej hodine pozemského života zápasia o človeka a jeho dušu! Pekným príkladom týchto ľudí je pravý lotor, ktorý tesne pred smrťou, teda v poslednej hodine, sa obrátil.
Nie je ľahké nasledovať Boha a jeho zákon, a aj tí, ktorí od mladosti sa ho snažia poslúchať, majú pokušenia a túžbu reptať ako robotníci vo vinici: Prečo my máme celý život zachovávať Boží zákon a druhí si žijú ako chcú, užijú si a nakoniec aj tak budú spasení? Ako im odpovedať? V 37. žalme čítame: Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť. Veď oni uschnú rýchlo ako tráva a zvädnú ako zelená bylina. Je to veľká pravda, o ktorej sme sa už neraz presvedčili. Čo z toho, že niekto má navonok všetko, pritom má rozbitú rodinu, svedomie obťažené podvodmi, klamstvami, závisťou a nenávisťou? Nech teda pre nás, ktorí sa celý život snažíme žiť s Pánom a pritom niesť bremeno a horúčosť dňa, je odmenou povolanie na budovaní Božieho kráľovstva na zemi.
Arcibiskup Fulton Sheen (1895–1979) vo svojej knihe Boh s nami napísal: Starci sa do neba nedostanú. Starí tam nikdy nemôžu vkročiť. Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nemôže do neho vojsť! V nebi sú len samé detské izby!
Arcibiskup mal veľkú pravdu, lebo Ježišove slová, aj keď sú niekedy ľudsky ťažko pochopiteľné, treba prijať s vierou dieťaťa. Dnes si odnesme myšlienku, že Boh preto poslal na svet Syna, aby tu pribudlo viac lásky, spravodlivosti a slobody a nás si najal, aby sme mu pomáhali v budovaní a rozširovaní Božieho kráľovstva. Preto pracujme čestne a zodpovedne!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
