Kontakt
27. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky. A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Júdska, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.
Iz 5,1-7
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Sú územia, na ktorých sa ľudia venujú určitej špecifickej práci a činnosti. Za Ježišových čias to bol najmä rybolov, poľnohospodárstvo, pastierstvo a vinohradníctvo. Keď teda rozprával o rozsievačoch, rybároch, pastieroch, vinohradníkoch, ľudia mu veľmi dobre rozumeli.
Dobre poznali aj Izaiášovo proroctvo o Božej vinici, ktorú Boh starostlivo ošetroval. Vedeli, že prorok pod vinicou myslel vyvolený národ, ktorému Boh dal prekrásnu zem, na ktorú ho priviedol z egyptského otroctva, doprial mu kňazov, prorokov a víťazstvá nad nepriateľmi. Vychovával ho aj trestami, ale neustále v ňom udržiaval nádej na Mesiáša. Napriek tomu bola vinica planá a rodila plánky. Kto bol na vine? Z veľkopiatkových obradov sa nám iste vynára Božia otázka: Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Ó, ľud môj, národ môj!
Vinicou je aj novozákonný Boží ľud, Cirkev, v ktorej pokračujú dejiny spásy, ale aj každý člen Božieho ľudu. Keby nám o tejto téme teraz rozprával Ježiš, iste by povedal: Prišiel som z neba, stal som sa človekom, ukázal som vám cestu k večnej spáse nielen zrozumiteľným slovom, ale aj vlastným príkladom a napokon som za vás položil život, aby ste cez moju krv dosiahli spásu. Skôr ako som opustil svet, ustanovil som sviatosti, v ktorých som pre vás uložil bohatstvo milostí. Starám sa o vás, o svoju vinicu, osvecujem váš rozum svetlom svojho slova, posilňujem vašu vôľu neustálou pomocou a nasycujem vás vlastným telom. Napriek všetkej starostlivosti o vás, môžem opakovať prorokove slová: Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej?
Pán čakal od starozákonnej vinice, od Božieho ľudu bohaté plody ktoré by odpovedali jeho láskyplnej starostlivosti, ale čoho sa dočkal? Planých plodov! A to ho bolelo. A nie je tomu inak ani u novozákonnej vinice. Dejiny poznajú aj obdobia úpadku Cirkvi, pričom v každom bolo dosť jednotlivcov, ktorí neprinášali ovocie, aké od nich Boh očakával, čím jeho starostlivosť o ľud vyznela naprázdno.
Aká bude Božia reakcia na nezáujem človeka o neho? Prorok ju opisuje nasledovne: ...Pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Kto by nerozumel týmto slovám? Zanedbanej, Bohom opustenej vinici, podobá sa kresťan, ktorý prestal prinášať ovocie dobrých skutkov, prestal žiť v spojení s Bohom, upadol do hriechu, takže v jeho duši rastie iba tŕnie a bodľačie, plody neskrotených vášní a pudov. Boh opustí toho, kto ho opustil, lebo ten o Boha nestojí a on sa zasa nevnucuje, keďže každý človek má slobodnú vôľu.
Trvalé šťastie na tomto svete nie je dosiahnuteľné, je ohrozované ľudskou zlobou, chorobami a smrť ho nakoniec určite zničí. Veľmi pekne to vyjadril v Starom zákone kráľ Šalamún. V knihe Kazateľ 2,4-11 čítame: Zbudoval som si domy a vysadil vinice. Zriadil som si záhrady a sady, vysadil som ich ovocnými stromami. Vytvoril som si jazerá pri sadoch, aby som z nich zavlažoval háje porastené stromoradím. Nadobudol som si otrokov a služobné, ako aj domácej čeľade som mal prehojne. Aj stáda rožného dobytka som mal viacej ako majú predkovia v Jeruzaleme. Nahromadil som si striebra, zlata, vzácne poklady. Ustanovil som si spevákov, speváčky a doprial som si všemožné pôžitky ľudských synov, množstvo žien. Tak som sa stal mocným, že som prevýšil všetkých v Jeruzaleme a múdrosť zotrvala so mnou. Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im nič. Moje srdce som si neodťahoval od slastí. A hľa, všetko to bola márnosť a honba za vetrom, lebo z toho nebolo osohu pod slnkom.
Sme Božou vinicou a jej majiteľ čaká, že na jeho láskyplnú starostlivosť odpovieme sladkým hroznom poctivého kresťanského života. A keďže trvalé šťastie na zemi je nemožné, usilujme sa o to, aby sme cez dobrú úrodu, ktorú budeme prinášať, pociťovali už teraz radosť a pritom pocítili jej večný osoh, ktorý nám prinesie.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
