Často počúvame z úst tzv. modernistov, že človek má byť originálny a autentický. Čo tým myslia? Dnešný človek nemá nikoho napodobňovať, má byť sám sebou, obliekať sa ako chce, robiť, čo chce, milovať a nenávidieť koho chce a hovoriť, čo chce. Keby sme k tomuto tvrdeniu chceli priradiť dnešný sviatok asi by sme museli povedať, že si pripomíname akýchsi čudákov z minulosti, ktorí nám nemajú čo povedať, lebo neboli originálnymi ľuďmi.

Prečo svätci neboli originálnymi ľuďmi? Dali sa ovplyvniť múdrosťou evanjelia, a predsa dnešný človek sa nechce dať ničím ovplyvňovať! Uznajme však, že byť originálnym je príťažlivé, ale byť skutočne originálnym, znamená, vytvoriť niečo nové, jedinečné a zmysluplné. Nie je v tom nič nové ani originálne, keď si oblečiem čiernu bundu, na ruky a krk si dám reťaze, celý sa nechám potetovať, ostrihám si polovicu hlavy a konám tak, aby sa ma všetci báli. Nie je v tom nič nové ani originálne, keď mladí ľudia idú cez prázdniny na chatu, a potom dievčatá vyhľadávajú gynekológa, lebo ich „trápi“ nechcené tehotenstvo. Možno je to originálne pre svet, v ktorom žijeme, ale môže to byť originálne pre veriaceho človeka? Môže veriaci človek zostať ticho, keď tieto alebo podobné veci vidí okolo seba?

Krivdili by sme svätcom, keby sme povedali, že neboli originálni. Práve naopak! Boli iní ako ich okolie, ale ich originalita mala zmysel. Ona neničila, nehrešila, nezabíjala... Bola to originalita v láske k Bohu a blížnym, bola to jedinečnosť v spolupráci s Bohom, ktorá posúva svet vpred. Práve touto originalitou sú svätci pre nás, veriacich, príťažliví. A to nielen v čase ich pozemského života, ale aj dnes. Môžeme teda povedať, že svätí nás učia žiť originálne, ale pritom hodnotne a zmysluplne, lebo prijali do svojho života Ježišove Blahoslavenstvá. To isté Pán čaká aj od nás. Vtedy sa staneme originálnymi a Bohu milými. Spojením „Bohu milý“, mohli by sme nahradiť slovo „svätý“.

Tomáš, žiak druhej triedy, kráčal s mamou okolo veľkej baziliky. Spolu do nej vstúpili a všimli si, ako za oltárom je slnkom osvietené farebné okno, na ktorom bol namaľovaný výjav, ako Martin podáva žobrákovi plášť. Chlapec sa pýtal mamy, kto je tam zobrazený a ona mu to vysvetlila. Prešiel asi mesiac a na hodine náboženstva im kňaz chcel rozprávať o svätých. Najskôr sa však spýtal, či vedia, kto je svätý. Vtedy sa prihlásil Tomáš a povedal: Svätý je ten, cez ktorého svieti slnko. Kňaz ho pochválil, lebo odpovedal správne a múdro.

Svätí sú tí, ktorí sú milí Bohu, cez ktorých svieti slnko Božej dobroty a lásky. To je originalita, to sú „bomby“, ktoré šokujú svet. Takí máme byť aj my! Dokázať sa stotožniť s Kristom, žiť a osvojiť si jeho Blahoslavenstvá, žiť život milý Bohu. To je pravá svätosť, ktorá sa bude nosiť v každej dobe. Človek zamilovaný do Krista je schopný aj iným ho ukazovať.

Čo si teda vyberieme? Túžime byť originálni a jedineční. Necháme sa „dusiť“ originalitou sveta bezduchosti a nelásky alebo sa rozhodneme pre originalitu Krista a jeho priateľov - svätých? Len ten druhý výber môže dať nášmu životu zmysel. Pevne verím, že všetci si to veľmi dobre uvedomujeme.