Kto z nás sa rád nepozrie na Jasličky? Keď vstúpime počas týchto vianočných dní do kostola, naša prvá cesta smeruje k nim. Sú krásne s množstvom figúrok, farebných svetiel, obklopené voňavými stromčekmi. Možno vás napadne myšlienka, že sviatok svätého Štefana „kazí“ Vianoce a nie je dobré, keď hneď po oslave Narodenia Pána musíme hovoriť o mučeníckej smrti. Lenže, uvedomme si, že dnešný sviatok je starší ako Vianoce, ktoré sa do liturgického kalendára dostali až vo 4. storočí. Štefan nám predstavuje muža, ktorý svojím životom a smrťou potvrdil vernosť Kristovi.

Lukáš, autor Skutkov apoštolov, nám o Štefanovi podáva správu. Ona mala povzbudiť kresťanov počas prenasledovania, chcela ukázať Štefana ako nekompromisného kresťana, ktorý pre vieru je ochotný zomrieť a prenasledovaným kresťanom vliať odvahu.

Čo sa vlastne stalo? Ježišova smrť spôsobila v Jeruzaleme veľký rozruch. Annáš a Kajfáš si zbytočne po Veľkom piatku mädlili ruky a nazdávali sa, že je pokoj. Práve naopak. Stále viac a viac sa medzi ľuďmi rozprávalo, že Ježiš vstal z mŕtvych. A hoci podplatení vojaci tvrdili, že jeho telo ukradli učeníci, nikto im to neveril. Preto Veľrada vydala rozkaz, že nikto nesmie šíriť a vyznávať Ježišovo učenie. Jeho nepriatelia sa ho viac báli po smrti, ako za živa. Apoštoli si však z týchto príkazov nič nerobili a plnili, čo im Kristus prikázal. Učili, krstili, schádzali sa okolo eucharistického stola a rady veriacich rástli. Preto bolo potrebné si vyvoliť pomocníkov – sedem diakonov. Medzi nimi vynikal Štefan, muž horlivý, statočný a vynikajúci kazateľ. Často prichádzal do synagógy a je možné, že v dišpute sa stretol i so Šavlom z Tarzu, vzdelaným farizejom a žiakom slávneho Gamaliela. Štefan sa ho však nezľakol a citátmi z prorokov dokazoval, že všetko sa vzťahuje na Ježiša z Nazaretu, ktorého dal popraviť vlastný národ. Štefanovi protivníci usúdili, že je to bohorúhanie, bez súdu ho vyvliekli za Damašskú bránu a kameňovali ho. Z rozzúrenej masy vystúpili dvaja hlavní svedkovia, z ktorých prvý zrazil Štefana k zemi a druhý mu na hruď hodil ťažkú skalu. Keďže úder nebol smrteľný, každý človek mohol doň hodiť kameň, až dotiaľ, kým ho nezabili. Lukáš nezabudol opísať posledné okamihy jeho života: Uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. Potom odprosoval za svojich vrahov a odovzdal Stvoriteľovi dušu. Za Veľradu sa na vražde zúčastnil Šavol, ktorý vrahom strážil plášte. V duchu sa tešil, že takým spôsobom sa zbavia všetkých, ktorí rozširujú Ježišovo učenie.

My, keď počúvame o hrdinskom čine svätého Štefana, sa pýtame, ako to mohol dokázať a nebál sa ani múk, ani smrti? Odpoveď je jednoduchá: Štefan mal čisté svedomie. Bol si vedomý, že neurobil nič zlé. To je aj výzva pre nás: Maj čisté svedomie, to je najväčší poklad!

Za čisté svedomie možno získať nebeské kráľovstvo. Tu nás povzbudzuje svätý Peter v 2. liste: Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Po smrti sa nás Boh nebude spytovať, aký majetok sme vlastnili, a akú kariéru sme v živote dosiahli, ale bude vyžadovať naše svedomie. Ak bude čisté, naša odmena bude nevýslovná.

isté svedomie je poklad, ktorý sa nedá kúpiť za peniaze. Ľudia síce tvrdia: Za peniaze všetko, aj v Prahe dom…, ale svedomia sa to netýka. To sa nedá očistiť peniazmi, ale len kajúcim pokáním a dobrými skutkami.

Čisté svedomie je poklad, ktorý nám nik nemôže ukradnúť. O majetok sa dá prísť rôznym spôsobom: krádežou, požiarom, povodňou, ľadovcom, víchricou, hazardnými hrami… O život nás môže obrať smrť v podobe choroby, staroby, nehody, ale čisté svedomie, to nám nik nevezme. Je to ten najcennejší poklad.

K svätému Hilarionovi vnikli do domu dvaja mužovia. Na prvý pohľad bolo vidno, že sú to lupiči. Jeden sa ho spýtal: Čo by si robil, keby ťa prepadli lupiči? A svätec pokojne odpovedal: Celkom nič, lebo kto nič nemá, nemusí sa báť, že bude o niečo okradnutý. Druhý sa ho spýtal: Ale čo, keby ťa zabili? A Hilarion na to: To síce by mohli urobiť, ale ja sa nebojím, lebo kto má čisté svedomie, nemusí sa báť ani smrti. A svedomie mi nik vziať nemôže.

Naše svedomie je po dobrej vianočnej spovedi čisté. Povzbuďme sa na príklade svätého Štefana a nedovoľme si svedomie znečistiť. A keby sa to predsa stalo, neodkladajme so svätou spoveďou, ale žime v neustálej myšlienke na naše stretnutie s Pánom. Štefan je hrdina čistého svedomia, preto má svoje miesto pri vianočnej oslave narodenia nášho Pána a jeho životný príbeh má nám čo povedať.