Ak ochorie človek, treba ho nechať zomrieť alebo liečiť? Ak ochorejú naše rodiny, treba ich zrušiť, rozviesť alebo uzdraviť a zachrániť? Určite sa všetci zhodneme na tom, že chorého človeka treba liečiť a choré rodiny uzdraviť a tým zachrániť. Ten istý názor má aj Cirkev, preto pred tvár všetkých národov stavia Svätú rodinu a želá si, aby sme otvorili oči, uši a najmä srdce a uznali, že v tejto Rodine je spása rodín.

Dnešné evanjelium nám ju predstavuje v ťažkej chvíli, keď zlý človek striehne na život dieťaťa, ale aj v príjemnej chvíli, keď nebezpečenstvo pomi¬nulo a rodina sa mohla vrátiť domov. V oboch prípadoch vyniká veľká dôvera v Boha.

Po návrate do Nazareta majú Jozef a Mária v dome chlapca, ktorý podľa zovňajšku sa javí ako každé iné dieťa. Oni však veria, že v ňom prebýva Božie tajomstvo, sám Boh. Milujú ho nie iba pre jeho vonkajšiu krásu, veď ktoré dieťa nie je pre rodičov to najkrajšie na svete, ale milujú ho aj pre jeho vnútorné bohatstvo, ktoré spoznajú svetlom viery. Nám a našim rodinám odkazujú, že láska k Ježišovi pramení z pohľadu viery.

Všimnime si vzťah Jozefa k Márii. On nehľadí iba na zovňajšok, lebo podľa zovňajšku bola ako každá mladá, krásna žena. Jozef na ňu pozerá pohľadom úžasnej viery. Verí, že v nej je Božie bohatstvo a pritom je nepo¬škvrnenou pannou, hoci na jej tele badá príznaky materstva. Nedá sa zviesť pohľadom telesných očí, ale sa nechá viesť hlbokým pohľadom viery a z tohto pohľadu pramení aj veľká láska k nej.

Zamerajme sa ešte aj na vzťah Márie k Jozefovi. Navonok je ako každý iný muž, ale v jeho vnútri vidí Mária očami viery Božiu milosť, spravodlivosť a svätosť. Preto svoj mladý život a svoje tajomstvo vkladá bezpečne do jeho náručia a úplne sa na neho spolieha. Z jej viery pramení vrúcna láska k nemu.

Čo majú teda spoločné členovia Svätej rodiny? Neuspokoja sa iba s pohľa¬dom telesných očí na zovňajšok, ale pohľadom viery vidia jeden v druhom nadprirodzené bohatstvo milosti a pre toto vnútorné bohatstvo si jeden dru¬hého vážia a milujú. Práve to je neomylným receptom pre šťastie v našich rodinách. Aj členovia našich rodín by mali pohľadom viery vidieť v ostatných členoch vnútorné a nadprirodzené bohatstvo, ktoré je v nich prítomné, aj keď sa nedá zachytiť telesnými očami. Základom pravého rodinného šťastia je hľadieť jeden na druhého očami viery. Vidíme to aj z toho, čo sa všeobecne hovorí, že najistejší prostriedok ako rozvrátiť rodinu, je vyvolať v nej neveru. Lebo akonáhle jeden druhému prestane veriť, začne v ňom vyhľadávať rozličné chyby, nedostatky a slabosti, ktoré posudzuje a odsudzuje, práve v tej chvíli vstúpi do rodiny pleseň, ktorá ju postupne hlodá, až ju napokon zničí. Treba si však uvedomiť, že každý pohľad viery na iného človeka je Boží dar, o ktorý sa treba modliť a za ktorý treba intenzívne prosiť. Potom sa pohľad viery stane opravdivou Božou skutočnosťou, pred ktorou sa strácajú vonkajšie chyby manžela, manželky, syna, dcéry, otca alebo matky.

Naši predkovia ani netušili, čo je teologické vzdelanie, nestretávali sa s kňazmi v rámci manželských či rodinných stretnutí, ale na základe dlhodo¬bých skúsenosti si na dečky visiace v kuchyni vyšívali heslo: Kde je viera, tam je Boh. Kde je Boh, tam je láska. Kde je láska, tam je šťastie. Či neba¬dáme, že práve to je hlboká teológia, ktorá hlása, že základom záchrany rodiny pred jej rozkladom je skutočne iba pohľad viery na jej jednotlivých členov? Z pohľadu viery závisí láska a od lásky šťastie v rodine.

Na hodine náboženstva kňaz sa spýtal žiakov štvrtákov: Kto u vás doma najviac poslúcha? Odpovedí bolo mnoho. Najprv odznievali odpovede, že predsa oni, deti. Po chvíli konštatovali, keď sa nad otázkou hlbšie zamýšľali, že aj mama poslúcha otca a otec vie poslúchnuť starého otca. Ale aj to, že mama aj stará mama vedia jedna druhú poslúchať. Mladší súrodenec predsa musí poslúchať staršieho súrodenca. Kňaz prikyvoval, občas otázku zopakoval, niečo pripomenul, na niečo poukázal a deti viac a viac uvažovali a ich odpo¬vede boli veľmi zaujímavé. Boli to len štvrtáci, ale čím ďalej, tým viac ich odpovede prezrádzali, že premýšľajú. Najkrajšia odpoveď ako ju hodnotili aj ostatné deti, znela: V rodine najviac poslúcha ten, kto má najviac rád.

Ježiš, Mária a Jozef nás dnes povzbudzujú vedieť prinášať obety v našich rodinách a pozerať sa na členov rodiny očami viery. A tak si uvedomujeme, že dnešný sviatok má významné miesto v našich rodinách, bez rozdielu veku, stavu, postavenia… Nie sme síce na hodine náboženstva. Ale na otázku: Kto u vás v rodine najviac poslúcha? snažme sa všetci povedať: Ten, kto najviac miluje.