Kontakt
5. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29-39
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste ste boli svedkami toho, že keď sa kdesi konalo dajaké významné podujatie ako ľudia neváhali stáť nekonečné rady na vstupenky, a potom cestovať dlhé kilometre, len aby sa akcie mohli zúčastniť. Neváhali vyhodiť veľké peniaze, častokrát si brať dovolenky a obetovať veľa drahocenného času, len aby sa im splnila ich túžba vidieť speváka, športový zápas, kultúrne predstavenie či spoločenskú udalosť.
Dnešné evanjelium opisuje podobnú situáciu v súvislosti s Ježišom, ktorý v Kafarnaume uzdravil dvoch ľudí. Najskôr posadnutého zlým duchom v synagóge, a potom Petrovu svokru. Správa o tom sa rozšírila rýchlosťou blesku, čo ľudia využili tak, že prinášali k nemu chorých a posadnutých diablom. A hoci mnohých uzdravil, nešlo mu o to, aby zbieral dôkazy o svojom božskom pôvode, ale o to, aby im preukázal milosrdenstvo a lásku. Ľudia práve tým mali spoznať, že nastali nové časy, lebo každému venoval svoju pozornosť, pričom v ňom našiel dobrotu a útechu.
Ľudia neradi opúšťali okolo polnoci Petrov dom, aby sa tam po krátkom spánku opäť objavili. Ježiš však na svitaní odišiel nepozorovane do samoty a dlho sa modlil. Učeníci už boli nervózni, keď videli masy ľudí a jeho nikde. Zmýšľali ľudsky, keď boli presvedčení, že nemôže prepásť takú príležitosť a urobiť si dobrú reklamu. A tak sa ho vydali hľadať, pričom ho našli ponoreného do tichej modlitby, do úplne iného sveta, a akoby trocha vyčítavo mu hovoria: Všetci ťa hľadajú. Kristus sa vracia z výšin modlitieb k svojmu poslaniu, lenže už nie do Petrovho domu, ale do okolitých mestečiek a dedín.
Keď porovnáme týchto ľudí s ľuďmi dneška, zdá sa nám, že dnešní kresťania neprejavujú zvláštnu túžbu po kontakte s Kristom. Zostávajú síce veriacimi, pričom sa však domnievajú, že kresťanstvo im nemôže priniesť nič nové, lebo všetko dávno poznajú naspamäť ako sú únavné kázne, stále poúčanie, celý rad morálnych predpisov, strnulé dogmy... Pritom si nahovárajú, že tisíce ľudí žijú dobre a čestne aj bez náboženstva a pýtajú sa: Čo zmenilo kresťanstvo za dvetisíc rokov svojej existencie?
Omyl by bol tvrdiť, že ľudia netúžia mať potrebu Boha a náboženstva, ale namiesto tohto kultu nastúpil iný kult, kult celebrít, športových, speváckych a umeleckých hviezd, vedcov, politikov... Ľudia dávajú do služieb falošných bohov a bôžikov svoje najlepšie sily a schopnosti, a keďže všetci majú v sebe vrodenú túžbu po nekonečne, keďže Boha nepoznajú, slúžia iným idolom a modlám.
Učeníci ani netušili, akú veľkú pravdu vyslovili, keď povedali Ježišovi: Všetci ťa hľadajú. Áno, hľadajú ťa aj tí, ktorí to nevedia. Hladný sa domnieva, že hľadá chleba, a pritom túži po Bohu. Chorý si myslí, že mu chýba jedine zdravie, pritom jeho skutočnou chorobou je, že nemá Boha. Kto hľadá krásu, hľadá Boha, lebo iba on je dokonalá Krása. Kto pátra po pravde, opäť hľadá Boha, lebo iba on je jediná Pravda. A tí, čo sa usilujú o pokoj vo svete, tiež hľadajú Boha, lebo iba on je jediným Pokojom sveta i ľudského srdca.
Učeníci v Petrovom dome pokladali Ježiša za reformátora, národného osloboditeľa a hrdinu, pričom museli prejsť kus kamenistej cesty vedúcej cez Getsemanskú záhradu a Kalváriu, aby v ňom spoznali Božieho Syna.
Istá riaditeľka školy, ktorá 25 rokov vychovávala svojich žiakov v ideológii ateizmu, bola v kúpeľoch na liečení po otrasnej smrti manžela. Bývala s istou matkou, ktorej na rakovinu zomrel jediný syn. Bola októbrová nedeľa. Po večeri sa matka, smútiaca za synom, obliekla. Kam idete? spýtala sa riaditeľka. Do kostola. Vyrovnať sa s Božou vôľou pomocou modlitby. To ste taká zaostalá? Ja sa idem vyrovnať tancom... Uvidíme, ktorá z nás sa skôr vyrovná. Ani ja som nebola veriaca a dnes plačem len preto, lebo som syna vychovala ateisticky. Okradla som ho o najväčšiu hodnotu – o Boha. Boh sa však zmiloval. Pred smrťou sa môj syn stretol s Bohom a viem, že teraz je s ním. O dva týždne po odchode z kúpeľov, matka smútiaca za synom, dostala od riaditeľky list. Písala toto: Vy ste odišli. Ale s vami neodišla odo mňa vaša viera a váš pokoj, ktorým ste žiarili. Priznávam sa, že som v tanci nenašla vyrovnanie. Podľa vášho príkladu som ho začala hľadať v chráme. Keď som počula prvú kázeň, mala som dojem, že ten kňaz kázal iba pre mňa. Neuveríte, čo sa stalo. Urobila som si životnú spoveď. Moja drahá, mne, prenasledovateľke Boha, Boh odpustil! Toto je obrovská radosť, a viem, že ju vlastníte aj vy. Nikdy ju nestraťte!
Milióny ľudí sa stretli s Ježišom na ceste, ktorá vedie cez Getsemani a Golgotu, cez hriech a vnútornú prázdnotu, cez omrzenosť života a strach zo smrti. Každý musí ísť svojou cestou, aby ho našiel. Je to cesta ďaleká, až napokon duša príde k šťastnému poznaniu, ktoré často v slzách a šťastí šepkal svätý František: Môj Boh – moje všetko!
Aká je moja cesta k Bohu?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
