Kontakt
19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: „Zostúpil som z neba?!“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: „Všetkých bude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Jn 6, 41-51
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
K najhlavnejším starostiam ľudí v poľnohospodárskych krajoch patria v tieto dni starosti o to ako čo najkvalitnejšie zobrať zrno z polí. Obetujú tomu všetok čas, páľavu dňa aj nemalé financie. Je to dôkaz toho ako veľmi im záleží na tom, aby bolo dostatočné množstvo chleba, ktorý potrebujeme pre každodenný život.
Práve v čase starostí o každodenný chlieb sa nám prihovára Ježiš a upozorňuje nás, že nám záleží iba na pozemskom chlebe, pritom to nie je pravý chlieb. Veď taký istý jedli aj Izraeliti na púšti a pomreli. Ježiš ponúka iný chlieb. On je ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Je to jeho telo a každý, kto ho bude jesť, bude žiť naveky.
Život je najväčšia hodnota a najkrajší dar, ktorý človek má. Túto pravdu krásne vyjadril arménsky maliar Martiros Sarjan (1897-1903). Po skončení výstavy v Paríži mu poslali loďou jeho obrazy, ale v prístave na lodi vznikol požiar, pričom mu zhorelo 40 obrazov. Bol z toho veľmi zronený, ale keď sa ho krátko pred smrťou pýtali, ktoré chvíle v živote pokladá za najšťastnejšie, odpovedal: Najkrajšia chvíľa je tá, keď som sa narodil, lebo žiť je najväčším šťastím pre človeka.
Takto alebo podobne povie každý normálny človek. K životu nás povolal Boh a dal nám ho ako dar. Pred sto rokmi sme tu neboli, ale teraz sme, krásne je žiť a, že raz zomrieme, na to nechceme ani pomyslieť, lebo túžime po živote, chceme žiť, byť šťastní, bez konca, večne. Realita je však iná. Nik tu nezostáva naveky, každý z nás raz zomrie. Ale čo potom? Čo s túžbou po živote? Zostane nesplniteľná a neuskutočniteľná? Alebo je vari niekto, kto je schopný ju uskutočniť?
My poznáme odpoveď: Je to Ježiš – Pán života a smrti. Dnes nám to znova prízvukuje: Ja som chlieb života. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. Niekto možno s pochybnosťami sa teraz spýta: Dobre, ale ako je možné, že zomierajú aj tí ľudia, ktorí jedia Ježišov chlieb? Dajme pozor! Ježiš hovorí o inom živote, o živote, ktorý nasleduje po smrti a ten, kto prijíma jeho Telo – chlieb života – pripravuje sa na večný život, na život po smrti. A je iba samozrejmé, že ten, kto ho často prijíma, spája sa s ním a zostane s ním spojený aj po smrti, vo večnosti. Pán vtedy naplní jeho túžbu po živote ako to prisľúbil.
Zamyslime sa teraz nad sebou. Iste priznávame, že všetci túžime po živote, čo jasne vidieť, keď ochorieme. Čo všetko sme ochotní podniknúť, len aby sme sa opäť vrátili medzi zdravých ľudí! Takto sa vlastne chceme zabezpečiť pred smrťou, uniknúť jej a určitý čas sa nám to aj darí. Ale raz príde chvíľa, keď jej neunikneme a žiadny lekár nás pred ňou neuchráni. Ale okrem tejto smrti jestvuje aj iná, oveľa tragickejšia a strašnejšia, lebo ju človek prežíva celú večnosť. Lenže tejto smrti sa dá uniknúť a môžu to dokázať všetci ľudia bez rozdielu. Ježiš nám o tom dnes rozpráva: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. A teraz doznajme, aký nemúdry by bol človek, ktorý by neužíval Ježišov liek, hoci ho má denno-denne poruke a môže si ním zachrániť život a zaistiť večný život?
V roku 1922 sa pokúsil Falcon Scot (1868-1912) so svojimi druhmi dobiť južný pól. Na namáhavej ceste si na niekoľkých miestach nechali zásoby potravín na cestu späť. Postihla ich však veľká víchrica a oni unavení, hladní a vyčerpaní, stratili orientáciu a všetci zahynuli. Keď ich po niekoľkých týždňoch našli, zistilo sa, že zásoby potravín, ktoré by im zachránili život, boli iba niekoľko metrov od ich mŕtvych tiel.
V podobnej situácii sme aj my, lebo máme pokrm, ktorý nám môže zachrániť život, a keď sme vyčerpaní, unavení, znechutení stačí tak málo, prísť a jesť chlieb, ktorý nám ponúka Ježiš. A robí to aj dnes, teraz, pri tejto svätej omši. Prijmime ho a povedzme mu: Ježišu, ďakujem ti za chlieb života, ďakujem ti, že sa mi dávaš, aby som večne žil. Chcem ťa čím častejšie prijímať a raz, keď sa môj pozemský život bude chýliť ku koncu, chcem ťa prijať, aby som mohol žiť s tebou večne.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
