Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“

Leto s horúčavami pomaly ustupuje a nastáva obdobie predjesene, čo znamená, že postupne doznieva aj obdobie prázdnin a dovoleniek. Možno zvyšných desať dní do začiatku školského roka ešte niektorí využijú na rodinnú dovolenku či výlet. Koľko výletov sme absolvovali cez toto leto a koľko ich bolo v našom živote? Každé putovanie či výlet však majú čosi spoločné. Privedú človeka na rázcestie a on si musí položiť otázku: Kade pôjdem ďalej? Musí si totiž vybrať iba jednu cestu, lebo po dvoch súčasne sa chodiť nedá.

Aj v dejinách spásy jednotlivci alebo celé národy sa stále rozhodujú pre Božiu cestu. Dnes nám túto skutočnosť pripomenulo čítanie z Knihy Jozue. Jozue bol Mojžišovým pobočníkom a služobníkom, a keďže sa neustále zdržoval v jeho blízkosti, mohol byť svedkom veľkých zjavení, ktorých sa mu dostalo. Napokon mu Mojžiš odovzdal svoju moc a ustanovil ho vodcom na ďalšej ceste až ku konečnému cieľu. Mojžiš zomrel na vrchu Nebo, v blízkosti palestínskych hraníc a zasľúbenú zem mohol vidieť iba z diaľky. Po jeho smrti stál Jozue so zvereným ľudom akoby na rázcestí, pričom nemal dobrý pocit, lebo ľud dobre poznal. Bol nestály vo viere a v každom kmeni boli tajní modloslužobníci, ktorí ťažko zabúdali ako sa v Egypte klaňali aj so svojimi pánmi pohanským bohom. Nechýbali ani takí, čo poškuľovali po bôžikoch, pochádzajúcim od riek Eufrat a Tigris, odkiaľ prišiel ich praotec Abrahám. Teraz sa chystali prekročiť rieku Jordán a vstúpiť do zasľúbenej zeme, ktorú tiež obývali pohania. Ako obstoja v novom prostredí? Neprijmú aj oni pohanskú modloslužbu? Nezradia opäť Boha, ako to toľkokrát urobili na púšti, keď sa búrili proti Mojžišovi a vlastne kvôli nim nemohol vkročiť do zeme, ktorú Boh prisľúbil praotcom? Z toho dôvodu ich Jozue oboznámil so svojimi obavami a žiadal, aby sa rozhodli. Zavolal si starších, náčelníkov, sudcov, dozorcov a prehovoril k nim jasnou rečou: Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi. Bola to doslova osudová chvíľa a Jozuemu iste padol zo srdca kameň, keď ľud odpovedal: Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. My budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.

Náš národ a naši predkovia tiež mali vodcov, ktorí ich viedli do zasľúbenej zeme. Boli to Cyril a Metod, ktorí tiež stáli na rázcestí, keď sa ich otčina odtrhla od rímskeho pápeža a nastúpila cestu náboženského rozkolu. Oni zachovali vernosť Kristovmu ustanoveniu, že hlavou Cirkvi je pápež, nástupca apoštola Petra a ich vernosti ďakujeme, že sme doteraz zostali verní Rímu a dodnes sme katolíckym ľudom. Ale aj my si musíme voliť, ktorou cestou pôjdeme. Nech nás posilňuje vedomie, že jediná správna cesta je tá, ktorú nám ukazuje evanjelium. Ježiš povedal Dvanástim: Aj vy chcete odísť? Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý. Túto otázku položil apoštolom vo chvíli, keď prisľubuje nasýtenie všetkých ľudí jeho telom. Otázkou akoby im povedal: Môžete odísť, ale dobre sa pozrite na cestu, ktorou chcete kráčať.

Človek totiž musí v niečo veriť, lebo ak neverí v nič, je doslova mŕtvolou. Musí sa pre niečo rozhodnúť, aj keď nevie, čo z toho bude. Preto sa často rozhoduje pre to, čo miluje. Ale je to naozaj tak? Rozhoduje sa pre lásku? Lebo častokrát v tom druhom miluje iba svoju predstavu a nemiluje konkrétnu osobu, ale akúsi neskutočnú, ktorú si vysníval, a tak zákonite prichádza chvíľa, keď „milovaná“ osoba odhalí svoje vlastnosti a nasleduje rozčarovanie. Hovoríme: Ako sa zmenil..., ale on sa nezmenil, iba ukázal pravú tvár. Preto človek častokrát, bohužiaľ, odchádza, pretože manžel -manželka je iný, ako si predstavoval, a aj Boh je iný, ako som si predstavoval. A človek opäť hľadá niečo nové, vlastne sám seba v niekom alebo v niečom, pričom život uteká v hľadaní, čakaní a túžbe.

Jozue aj Ježiš tužili svoj ľud priviesť k lepšej budúcnosti, a preto chceli, aby ľudia vedeli, koho a prečo milujú, a aby vedeli, pre koho sa skutočne rozhodujú. Odôvodnenosť správnosti našej cesty a rozhodovania dosvedčujú mnohí, ktorí po dlhom hľadaní a blúdení konečne našli pravú cestu. Filozof Immanuel Kant (1724-1804) povedal: Čítal som mnoho múdrych a dobrých kníh, ale som nenašiel nič, čo by urobilo moje srdce spokojnejším a radostnejším. Napokon som našiel štyri slová 22. žalmu, ktoré to dokázali: Ty si so mnou!

Aj my dnes stojíme pred voľbou, ktorú nám predkladá Jozue: Vyvoľte si, komu budete slúžiť? A na túto otázku nadväzuje Kristus: Chcete aj vy odísť? Dovoľme apoštolovi Petrovi, aby odpovedal aj za nás: Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života!