Technický vývoj trval v minulosti aj sto rokov, dnes desať a možno aj menej. Sotva ľudia pristáli na Mesiaci, začali už snívať a pripravovať sa na pristátie na Marse. Môžeme však povedať, že nakoľko je dnešný človek osvietený a progresívny v technike, natoľko je slepý a zaostalý v duchovnej oblasti a v medziľudských vzťahoch.

Podľa preplnených čakární u lekárov dalo by sa usudzovať, že ľudia ešte nikdy neboli tak chorí ako sú dnes. Okrem klasických neduhov ich trápi nespavosť, depresia, úzkosť, stres... Lieky však iba načas prinášajú zmiernenie, ale príčina neduhov väzí niekde inde. Na jednej strane všetci zúžia po zdraví, veď aj navzájom si želáme predovšetkým silné zdravie, ale stále sa jedná iba o telo. Na druhej strane však máme aj dušu, a aj tá môže ochorieť. Veď človek nie je iba telo, ale aj duša.

Za Ježišových čias, ale aj dnes, veľa ľudí sa rodí s rôznymi nedostatkami či chorobami. Evanjelium rozpráva o hluchonemom. Sluchové postihnutie sa považuje za veľmi závažné, lebo významne môže ovplyvniť vývin dieťaťa. Dôležitý je stupeň postihnutia a vek, v ktorom postihnutie nastalo, a preto je nevyhnutný správny spôsob komunikácie. Sluchové postihnutie je následkom orgánovej alebo funkčnej poruchy v ktorejkoľvek časti sluchového analyzátora, dráhy a kôrových centier. S vrodenou hluchotou sa človek už narodí. V tomto prípade sa dieťa nenaučí ani hovoriť, stáva sa hluchonemé, pričom môže ísť o dedičnú hluchotu, o infekčné ochorenie matky v priebehu tehotenstva alebo iné. Hluchotu môžeme získať aj v priebehu života ako následok prekonaných chorôb. Podľa evanjelistu išlo o hluchotu od narodenia.

Nemota je strata schopnosti hovoriť alebo sa dorozumievať s použitím reči. Na rozdiel od hluchonemého je zachovaný sluch, teda nemí počujú, ale nehovoria. Strata reči sa môže prejaviť ako neschopnosť hovoriť bežným jazykom s tým, že postihnutý dokáže vydávať určité zvuky. Hluchonemí od narodenia sa nemohli naučiť hovoriť, lebo sa narodili hluchí. V našom prípade išlo o takého človeka.

Za Pánových čias nebolo škôl ani ústavov pre hluchonemých, ktorí sa stávali príťažou, a aj hanbou celej rodiny, až napokon zostali vydedencami ľudskej spoločnosti, o ktorých nik nejavil záujem. Takého človeka priviedli k Ježišovi, ktorý ho vzal nabok od zástupu, lebo ten chcel mať z uzdravenia akúsi senzáciu. Ježiša však zástup nezaujímal a použil dorozumievacích prostriedkov, aby si chorý človek uvedomil, čo sa s ním deje. Vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: Effeta, čo znamená: Otvor sa! Od tej chvíle bol z hluchonemého iný človek. A tým, že Kristus pohliadol k nebu chcel naznačiť, že človek môže byť uzdravený iba zásahom z iného sveta, sveta, ktorý nie je závislý na tejto zemi a jej zákonoch. Aj najväčšie pokroky vo vede nedokážu úplne vyliečiť a uzdraviť celého človeka.

Otvor sa! Tieto slová neboli adresované iba deformovaným a degradovaným orgánom, ale aj osobe hluchonemého. On sa najskôr musel vnútorne otvoriť Božiemu životu, a až potom sa mu otvorili uši a jazyk. Pán nie je profesionálny lekár, majúci záujem o choré údy, ale je lekár, majúci záujem predovšetkým o ubiedenú ľudskú dušu. Lekári tvrdia, že asi 60 percent dnešných chorôb má pôvod v narušenej duši, v neusporiadanom živote, v chorom svedomí, ktoré je zaťažené vinou a hriechom.

Je tragické, ak sa hluchota a nemota prejavuje v náboženskom živote. Postihnutí touto chorobou sú tí, ktorí nemajú záujem o očistenie si svedomia, nedokážu v pokore si kľaknúť pred Bohom a povedať: Ja, hriešny človek, spovedám sa Bohu... a Bože, buď milostivý mne, hriešnemu... Táto zamĺknutosť je istým druhom duševného ochrnutia. Človek ani nepočuje Boží hlas, a ani nedokáže definovať, čo by ho mohlo oslobodiť a uzdraviť. Hovoríme: V zdravom tele, zdravý duch, ale platí to aj naopak: Zdravý duch je podmienkou telesného zdravia.

Otec Emiliano Tardif (1928-1999) vo svojej knihe Ježiš je Mesiáš spomína množstvo svedectiev o zázračnom pôsobení Ježiša v dnešných časoch. O jednom píše: Veľmi na mňa zapôsobilo uzdravenie jednej 45-ročnej mohamedánky. Bola ochrnutá na pravý bok. Jej priateľka ju pozvala na svätú liturgiu za chorých, hovoriac: Dnes sa uzdravia mnohí chorí, poď s nami. Táto mohamedánka prišla a Pán ju počas modlitby za chorých uzdravil. Po záverečnej modlitbe podala pred prítomnými toto svedectvo: Otvorte svoje srdcia Ježišovi! Ježiš žije, ja som toho svedkom. Mala som ochrnutý pravý bok. Pochodila som mnohé nemocnice a nevyliečili ma, ale priateľka ma priviedla na svätú liturgiu za uzdravenie. Som síce mohamedánka, ale prišla som a Ježiš ma uzdravil. Volám sa Zanabo. Ale oddnes sa budem volať Katarína, lebo chcem byť kresťanskou. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Aj Kristus povedal hluchonemému: Otvor sa! Kresťan musí vedieť rozkázať svojmu srdcu: Otvor sa Božej milosti, otvor sa tajomnej rezonancii evanjelia! Buďme otvorení Bohu a tým vykonáme neoceniteľnú prácu na ozdravení seba, spoločnosti aj sveta.