24. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
Mk 8, 27-35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Zvykli sme si, že skôr ako kúpime knihu, prelistujeme ju a hľadáme obsah, ktorý vystihuje jednotlivé témy, a aspoň okrajovo približuje dej, o ktorom pojednáva. Aj o dnešnom evanjeliu by sme mohli povedať, že je akýmsi stredobodom Markovho spisu. Nielen v rozložení kapitol, ktorých je šestnásť a my sme dnes čítali z ôsmej, ale aj programovo, keďže nám približuje podstatu toho, čo chcel Marek napísať.
Apoštoli už dva roky boli v Ježišovej škole, kde veľa počuli, videli, skúsili aj sa naučili, a ako to chodí v každej škole, aj tá Ježišova, mala čas skúšok. Skúška spočívala v dvoch otázkach. Prvá znela: Za koho ma pokladajú ľudia? Keďže denne boli v kontakte s ľuďmi a poznali ich názory, vedeli na ňu pohotovo odpovedať. Všetky odpovede sa zhodovali v tom, že Ježiš nie je obyčajným človekom, lebo iba ľudia poslaní od Boha vystupovali rozumne, dôstojne a robili zázraky. Preto jedni ho považovali za Jána Krstiteľa a iní za Eliáša, ktorý bol v Palestíne ľudovým svätcom, pričom ho oslavovali židia, kresťania aj mohamedáni. Našli sa aj takí, ktorí ho pokladali za jedného z prorokov, keďže prorok bol pokladaný za ochrancu ľudu, pomocníka v každej potrebe, ktorý zbožným prináša záchranu a chorým zdravie.
Prvú otázku Pán adresuje aj nám. Čo dnes o ňom hovoria ľudia? Jedni, že je mýtickou postavou, pre iných figúrkou z rozprávok, ktorú vymyslel na začiatku nášho letopočtu akýsi mních, ale nájdu sa aj takí, ktorí pripúšťajú, že žil. Vnímajú ho však ako náboženského rojka, ktorý chcel urobiť svet lepším a spravodlivejším. Ďalší ho zasa chápu ako najúspešnejšieho revolucionára, aký kedy žil, ktorý zbúral otrokárske zriadenie a miliónom ľudí pomohol na slobodu, pričom prelial iba jedinú krv, tú svoju. Medzi ľuďmi má aj obdivovateľov, ktorí ho ctia ako veľkého mysliteľa, ale všetci ho považujú a hovoria o ňom iba ako o človekovi.
Druhá otázka na Ježišovej skúške znela: A za koho ma pokladáte vy? Zrejme nastalo dlhšie ticho, ktoré prerušil Peter a vlastne v mene všetkých formuloval odpoveď: Ty si Mesiáš! Teraz možno všetci čakali, že Ježiš pochváli ich vieru, bude rozprávať o svojej moci, ktorá môže splniť všetky ich túžby a môže z nich urobiť akýchsi ministrov v jeho kráľovstve. On ich však schladil. Evanjelista píše: Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
Ježiš tú istú otázku kladie aj nám. Za koho ma ty pokladáš? My by sme sa mohli teraz aj ohradiť: Pane, a ty nepočuješ, ako hlasno už 2000 rokov recitujeme spolu s Petrom: Verím v jedného Pána Ježiša Krista? Ježiš síce naše slávnostné Krédo počúva, ale buďme úprimní, že naše hlasy niekedy znejú falošne. Preto nás zastaví a namieta: Ak nie som výmyslom nejakého mnícha, náboženským rojkom alebo revolucionárom a som viac ako ktorýkoľvek z prorokov, ak som Kristus, ktorý ťa stvoril a natoľko miloval, že za teba obetoval život, ale ktorý ťa bude raz aj súdiť, prečo dávaš predo mnou prednosť svojmu pohodliu, láskam, vášňam, nerestiam, peniazom...? Ak si takto počínaš, slovami ma síce vyznávaš, ale životom popieraš. Nepočul si vari slová môjho apoštola Jakuba, že viera bez skutkov je mŕtva?
Apoštoli živili s sebe nádej, že keď pekne vyznali vieru v Krista, on im prisľúbi veľkú odmenu. Lenže on nič také nehovorí. Práve naopak: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Neponúka zakrvavené brvná kríža, ale iba to, čo predstavujú, Božiu vôľu prijatú s ochotou. A ako sa prejavuje Božia vôľa prijatá s ochotou? U jedného je to choroba znášaná s trpezlivosťou, u iného urážka prijatá s úsmevom, u ďalšieho starostlivosť o rodinu...
Ľakáme sa krížov? Je to zbytočné, lebo monopol na ich výrobu si ponechal nazaretský Tesár, ktorý ich vyrába presne na našu mieru. Najskôr zmeria našu nosnosť a dĺžku života, ktorým ho treba niesť, aby nás nepreťažil a naloží nám iba toľko, koľko vládzeme uniesť. Naše náboženstvo nie je pohŕdaním životom či hľadaním bolesti, ale umením ako trápenie premeniť v dobro, a ako s Božou pomocou uniesť kríže a prežiť.
Páter Depl, odsúdený nacistami na smrť, napísal na rozlúčku tieto slová: Neteším sa zo smrti, lebo by som rád ešte žil a hlásal mnoho nových slov a hodnôt, ktoré som objavil, ale dopadlo to inak. Nech mi Boh dá silu, aby som to vydržal!
Nech aj nám dá Boh silu, aby sme vydržali v našich pozemských krížoch a nezúfali si aj keď pod nimi klesáme. Nech ich dokážeme vyniesť až na Kalváriu nášho života, kde ich oprieme o nebo a po nich vystúpime do Otcovej slávy.