Kontakt
25. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Mk 9, 30-37
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Boli časy, keď život bez sluhov bol veľmi ťažký a hodnota človeka sa určovala podľa počtu služobníctva. Lenže tie časy sú už dávno za nami. Keď počujeme výraz sluha, slúžka alebo slúžiť, pomyslíme si, že nás sa to predsa netýka, lebo je to dávna minulosť. Hovoriť dnes o službe, pripadá nám smiešne, lebo my hovoríme, že sme slobodní ľudia, ktorí nikomu nebudú slúžiť, lebo by to bolo veľkým ponížením.
Lenže, predstupuje pred nás niekto, kto jasne hovorí, že služba je potrebná. Je to Ježiš, ktorý svoje slová jasne formuluje: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. Tým chce povedať: Ak chceš byť veľkým predo mnou, staň sa sluhom svojim bratom a tým nám dáva návod pre najbezpečnejšiu a najdostupnejšiu cestu k veľkosti. Po tejto ceste sám kráčal, preto všetky argumenty, ktoré by chceli oslabiť či zaretušovať význam slova služobník, musia pred ním ustúpiť a pred jeho príkladom zamĺknuť. Jasne povedal: Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých. Tieto slová iba potvrdzujú, že celý jeho život bol jednou veľkou službou.
Neslúžil Kristus vtedy, keď v Káne premenil vodu na víno alebo vtedy, keď slepým vracal zrak, hluchým sluch, nemým reč, očisťoval malomocných, kládol na chorých ruky, aby ich uzdravil alebo keď kriesil mŕtvych? A neprejavil najväčšiu službu celému ľudstvu na kríži? Ježiš teda nielen vyzýval slúžiť, ale aj on sám slúžil a jeho služba bola prejavom najväčšieho poníženia. Krásne to vyjadril apoštol Pavol v Liste Filipanom 2,6-11: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Máme aj po týchto slovách dojem, že služba je ponížením človeka, keď Ježiš bol ochotný stať sa sluhom všetkých? Odopreli by sme poslúžiť iným, keď Kristus bol práve preto oslávený, že sa stal sluhom všetkých? Či netúžime byť s ním oslávení aj my? Je tu však podmienka, slúžiť! Dennodenne máme nekonečné množstvo možností ako to dosiahnuť, ale chce to mať otvorené oči, uši, ale najmä srdce. A keďže sme presvedčení, že Pán nás raz za túto službu odmení, má nás to pobádať k vynaliezavosti ako čo najlepšie a najdokonalejšie poslúžiť blížnym. Možno práve od tejto služby bude závisieť naša večnosť.
Pán je k nám nekonečne štedrý a za jediný skutok lásky k blížnemu nám môže dať nebo. Veď ani jediný pohár vody, ktorý z láskou podáme blížnemu, nezostane bez odmeny. Z toho jasne plynie, že nie je dôležitá veľkosť služby, ale láska, s akou ju konáme. A keby snáď nám bol niekto nepríjemný či nám v živote ublížil, nech to nie je príčina, aby sme mu neposlúžili, keď to potrebuje. Pomyslime si vtedy, že službu, ktorú konáme, prejavujeme samotnému Pánovi, ktorý jasne povedal: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
Kazateľ a teológ P. Anton Hlinka, SDB, spomína ako prišiel do kostola istý pán, ktorého sa po bohoslužbe spýtal, prečo chodí do kostola, keď nie je ani kresťan. A pán mu odpovedal: Môj syn má už päť rokov. Ako mu vysvetlím, aby neklamal, aby poslúchal, aby bol dobrý k iným, ak nie poukazom na Boha? Ale ako mu môžem hovoriť o Bohu, ak sám nechodím do kostola? A kňaz dodáva: Logické uvažovanie! V Bohu má človek naozaj motivačný náboj na celý život, pretože nikto nie je spravodlivý, poctivý či pravdovravný.
Keď po svätej omši pôjdeme domov, odchádzajme s tým, že chceme poslúžiť tým, ktorí to budú potrebovať. Nech nás k tomu motivuje sám Ježiš. A keď niekedy budeme počuť slová sluha, slúžka alebo slúžiť, nech nám vždy pripomenú, že práve služba bude raz príčinou nášho oslávenia.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
