Kontakt
26. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
Mk 9, 38-43. 45. 47-48
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V súvislosti s rýchlym rozvojom vedy a techniky lekárska veda sa vrhla do boja proti chorobám, starnutiu aj smrti. Neustále prebiehajú rôzne pokusy ako predĺžiť život, omladiť človeka, zahladiť vrásky... A hoci niektoré výsledky to dokážu iba na krátky čas, človek je aj za ne vďačný.
V žiadnom storočí neinvestovali ľudia toľko financií do zdravia, tela a života ako je tomu v súčasnosti. Niet preto divu, že všetkých zaujímajú správy o ľuďoch, ktorí sa dožili sto a viac rokov a chcú od nich počuť recept na dlhovekosť. Niet divu, že človeka znepokojuje prírastok na osobnej váhe či s každou maličkosťou uteká k lekárovi. Preto sa nik ani nečuduje, že kúpeľné pobyty sú plne obsadené a ľudia často neváhajú precestovať stovky kilometrov za zdravím. Iste všetci súhlasíme s tým, že o seba sa treba starať, ale prehnaná starostlivosť o telo, krásu aj zdravie má tiež duchovné pozadie. V minulosti ľudia viac verili katechizmovej poučke, že človek pozostáva z tela a duše, a preto sa starali o oboje, dnes však viac veria, že človek je iba telo a na duševnom zdraví im prakticky nezáleží.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti, naučme sa porozumieť dnešnému evanjeliu. Počúvame v ňom tvrdé slová, odťať si ruku, nohu, vylúpiť oko. Tieto výrazy majú veľmi málo šancí u moderného človeka, ktorý tak veľmi miluje svoje telo. Lenže takto nesmieme chápať dnešné evanjelium. Je to tak, ako keby kňaz pri kázni spomenul futbal, iste by aspoň 80% poslucháčov tvrdilo, že kázeň bola o futbale. Tak je to aj s dnešným evanjeliom. Stále nám v hlavách znejú zarážajúce slová, odťať či vylúpiť, ale Ježiš nimi chcel povedať niečo úplne iné. Mal na mysli zisk alebo stratu večného života. Ak nám je niečo tak milé a potrebné pre pozemský život ako ruka, noha či oko a prekážalo by to večnému životu, musíme sa vedieť toho zriecť. Dnešnému evanjeliu porozumie iba ten, kto tuší, čo je večný život alebo večné zatratenie.
Máme vôbec správnu predstavu o nebi? Ako ho chápeme? Ako veľkú zelenú lúku, na ktorej sa budeme hrať, spievať žalmy a odriekať modlitby s bacuľatými anjelikmi? A akú predstavu máme o pekle? Oheň, štipľavý dym, kotly s vriacou smolou a pri nich čerti variaci zatratených? Koľko ľudí má takúto alebo podobnú predstavu!? Môže ich ale potom nebo či peklo upútať? Preto týchto detských predstáv sa musíme radikálne zbaviť.
Nebo je večným vlastnením Boha, hľadením na neho a život s ním a v ňom. Peklo je večným zavrhnutím Boha. Jedine Ježiš poznal šírku a hĺbku slov: vojsť do života večného. Veď na čo prišiel na zem? Aby ľuďom otvoril brány večného života a zachránil ich pred peklom. K tomu cieľu smerovalo celé jeho učenie, činnosť, zázraky, slová aj skutky. Kristus bol milosrdný a tolerantný ku všetkým ľudským slabostiam, ale keď išlo o večnosť, nepoznal kompromis či prižmúrenie oka.
Keď hovorí o pekle, hovorí o neuhasiteľnom ohni a červe, ktorý neumiera. Pre mnohých ľudí je červ alebo húsenica odporným tvorom a robia všetko, aby sa ho v záhrade či na strome zbavili. Ježiš spomína červa v pekle, ktorý tam sužuje a neumiera, preto kresťan musí byť ochotný obetovať veľa, niekedy aj všetko, aby unikol katastrofe. Či sa Ježiš nedal bičovať, korunovať tŕním a zavesiť na kríž, len aby nás zachránil pred peklom?
Čím je pre mňa Boh? Koho som si postavil na oltár srdca? Boha či telo s jeho vášňami a žiadostivosťami? Dnešné evanjelium jasne hovorí, že to, čo je príčinou roztržky s Bohom, musíme radikálne odstrániť. Ak nám je dajaké priateľstvo síce drahé, ale nás vystavuje nebezpečenstvu, pretrhnime ho. Aj nám je milý dajaký návyk, ale naše svedomie ho neschvaľuje, zrieknime sa ho. Ak nás láka cesta, ale vieme, že keď sa na ňu vydáme, privedie nás k zlu, vyhnime sa jej. Nech nás neľaká bolesť odpútania! Lebo vtedy v nás všetko rozkvitne ako na obstrihanom strome, ktorý sa zbavil zbytočnej a škodlivej ťarchy a začína druhú mladosť. Skutočný život, večný život, začína sa odpútaním, lebo bez odpútania sa od zeme, sa nedá „letieť“ k Bohu.
Pokušenie musí prichádzať, preto nás Boh ním preveruje. Pokušenie mali aj tí najväčší svätci. Zaujímavá je skúsenosť Filipa Neriho, ktorý sa zbavil diabla tým, že sa mu vysmial. Aj Tomáš Morus hovoril, že diabol sa najviac bojí byť smiešny.
Odtnime, vylúpme a odhoďme aj my všetko to, čo nás vzďaľuje od Ježiša a urobme to hneď teraz a tým sa vysmejeme diablovi! Uvedomme si, že Ježiš tieto prísne slová nepovedal bez príčiny.
Pane, pomôž nám, aby sme to dokázali!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
