31. nedeľa v období „cez rok“ – v roku B
Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ Druhé je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet.“ Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: „Jediný je a okrem neho iného niet;“ a milovať ho z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily“ a “milovať blížneho ako seba samého“ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Mk 12, 28b-34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Dlho by nám trvalo, keby sme mali vymenovať všetky pozitíva, ktoré nám prináša dnešná doba. Jedným dychom by však bolo treba vymenovať aj negatíva a medzi nimi by určite vynikali vojny, nenávisť, podvody... Ktosi povedal, že človek nosí v sebe chuť k vraždám, čo je údajne pozostatok z doby, keď pred miliónmi rokov musel zápasiť o holú existenciu. Veď ako inak vysvetliť, že ľudia tak radi pozerajú filmy s vražednou tematikou a čím je v nich väčšie množstvo krvi, tým sú zaujímavejšie a napínavejšie?
Navzdory tomu, evanjelium už 2000 rokov hlása najväčší príkaz, ktorý prvýkrát zaznel z Ježišových úst: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
O žiadnej téme sa toľko nehovorilo, nepísalo, nespievalo, nebásnilo ako o láske, a predsa je jej vo svete tak málo! Kde je problém? V zlých predstavách o nej, lebo ľudia si ju často zamieňajú za pud či sebectvo. Pritom nepoznajú Boha, ktorý je príčinou každej lásky. Kto neuznáva Boha, tomu chýba motív, ktorý by ho vyviedol z úzkeho kruhu sebectva a nelásky. Zákonník, ktorý sa s Kristom dal do reči, vedel, kto je Boh, takže poznal význam a cenu lásky, čo Ježiš pochválil: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.
Ak budeme premýšľať nad Ježišovým príkazom ohľadom lásky k Bohu možno nás napadne, že žiadať od niekoho lásku je niečo trápne a urážlivé, čo možno tolerovať iba matke, ktorá sa často pýta dieťaťa či ju ľúbi. Boh však nie je naivný ani indiskrétny, keď žiada našu lásku. Veď kto chápe človeka lepšie ako ten, ktorý ho stvoril? Stvoriteľ predsa nevložil do stredu ľudského tela mozog, ale srdce, čím naznačil, že srdce v človeku má omnoho vážnejšiu úlohu ako mozog. Jeho prikázanie neznie: Poznaj Boha z celého rozumu! ale: Miluj Boha z celého srdca! Láska k Bohu je naším najväčším šťastím a prameňom radosti. Už to je pre nás obrovským vyznamenaním, keď Boh vôbec dovolil, aby sme ho milovali, ba dokonca nám lásku k nemu aj priamo prikázal.
Ako teda máme milovať Boha a splniť jeho príkaz? Pred 2. svetovou vojnou, kedy sa katolícke náboženstvo na školách učilo ako povinný predmet, sedel medzi žiakmi aj Žid Izák, syn miestneho krčmára, ktorý cez hodiny katolíckeho náboženstva behával po školskom dvore. Keďže bola zima, kňaz mu povolil zostať v triede, kde sa kúrilo. Hodinu začal otázkou: Deti, koho máme najviac milovať? Deti sa horlivo prekrikovali: Mamičku, otecka, bračeka, sestričku, babku, dedka, krstnú mamu... S ich odpoveďami však nebol spokojný a sľúbil pekný obrázok tomu, kto to uhádne. Vtedy sa, na prekvapenie všetkých, prihlásil Izák a povedal: Najviac máme milovať Jahveho. Kňaz ho pochválil a deťom vysvetlil, že židia volajú Pána Boha Jahvem. Kňaz sa na chlapca milo pozrel a povedal: Ešte mi povedz, prečo ho máme milovať? Chlapec chvíľu rozmýšľal a povedal: Pre obrázok.
Na viacerých vašich tvárach sa v tejto chvíli objavil úsmev. Lenže tak mnohí ľudia chápu lásku k Bohu. Tak ho chápali aj mnohí Izraeliti, ktorí ho milovali preto, aby sa im dobre vodilo, aby dlho žili, a aby sa rozrástli na veľký národ. Židovská posvätná Thora obsahovala 613 prikázaní - 248 pozitívnych a 365 negatívnych, čo sa v podstate nedalo ani dodržať. Podobne zmýšľajúci ľudia, medzi nimi aj mnohí katolíci, milujú Boha za „obrázok“, za odmenu, len aby ich nestrestal. Lásku k Bohu krásne pochopil a vysvetlil svätý Augustín: Miluj Boha a rob, čo chceš! Čo tým chcel povedať? Keď Boha miluješ, nebudeš hrešiť, a keď nehrešíš, môžeš robiť, čo chceš.
Lásku k blížnemu vysvetlil Ježiš v podobenstve O milosrdnom Samaritánovi. Samaritáni boli zvláštnou zmiešaninou Izraelitov a príslušníkov pohanstva. Keď boli Izraeliti odvlečení do asýrskeho zajatia (722-721 pr.Kr.), do okolia Samárie prišlo veľa kolonistov hlavne z Babylónska. Postupne zvyšky pôvodného obyvateľstva splynuli s týmito novými osadníkmi, ako aj s ich pohanskými zvykmi. Aj keď boli pokusy nastoliť vieru v jedného Boha, predsa sa im nepodarilo oslobodiť sa od mnohých pohanských praktík. Izraelské prvky však prevládli, a tak vzniklo samaritánske náboženstvo, čo bolo dôsledkom konfliktov medzi Židmi a Samaritánmi. Vzájomné nepriateľstvo sa každým novým konfliktom v priebehu rokov prehlbovalo, a keď chceli Židia uraziť Ježiša, nazvali ho Samaritánom, ale Pánov postoj k nim bol iný. Aj keď na začiatku zakazuje prvým misionárom vchádzať do ich miest, išlo iba o dočasný zákaz, pretože po zmŕtvychvstaní dáva rozkaz k evanjelizácií celého sveta. Práve Samaritán sa ukázal ako milosrdný a nerobil náboženské či politické rozdiely medzi ľuďmi. On videl človeka, ktorý potreboval pomoc.
Čo dostaneme za lásku k Bohu a blížnemu? Kristus na zemi nesľubuje prakticky nič, práve naopak, hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Neznamená to však, že by sme zostali bez odmeny, lebo: Každý, kto pre moje meno opustí domy, alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bode 27 píše: Túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo človek je stvorený Bohom a pre Boha; Boh neprestáva priťahovať človeka k sebe a jedine v Bohu nájde pravdu a šťastie, ktoré neustále hľadá. Najvyšší dôvod ľudskej dôstojnosti spočíva v povolaní človeka k spoločenstvu s Bohom. Človek je pozvaný k dialógu s Bohom už od momentu svojho vzniku. Veď jestvuje jedine preto, že ho Boh z lásky stvoril a z lásky ho neprestajne udržuje. Plne podľa pravdy žije, iba ak slobodne túto lásku uzná a oddá sa svojmu Stvoriteľovi (Gaudium et spes 19,1).
Boha nemáme milovať pre zisk, pre obrázok, kvôli strachu či pre výhody, ale preto, že je naším Otcom. Krásne to pochopila svätá Terezka Ježiškova, ktorá povedala: Na konci svojho života budeme súdení podľa toho ako sme milovali Boha aj blížneho. Jasne hovorí, že to je zákon, ktorý patrí spolu a nemožno ho oddeľovať. Ak milujem Boha, milujem aj človeka, ak nemilujem človeka, nemilujem ani Boha.
Zamyslime sa dnes na tým, aká je naša láska a usilujme sa počas nastávajúceho týždňa o to, aby sme ku každému človekovi pristupovali s láskou, a tým slúžili samotnému Kristovi.