Prostredie, v ktorom žijeme, časy, ktoré žijeme, ale aj mnohí ľudia, ktorí okolo nás žijú, chcú nás akosi presvedčiť, že sme nemoderní a nevedeckí, keď v dnešných časoch ešte veríme v Boha. Po vypočutí evanjelia sa nás možno aj zmocnil pocit určitého strachu a neistoty a mohlo nás napadnúť, že na rečiach ľudí aj niečo bude. Veď kto sa dnes nadchýna za kráľov, cisárov či veľmožov, za postavy, ktoré patria do múzeí, historických románov a rozprávok pre deti? Dnes, keď počujeme slovo kráľ, spomenieme si na stredovek alebo na rozprávku, ktorá nám z detstva utkvela v pamäti.

V situácii, ktorá vôbec nefandí kráľom ani monarchom, nám Cirkev kladie do pozornosti Krista Kráľa. Neľakajme sa však, neodchádzajme predčasne a nezaujímajme už od začiatku odmietavý postoj. Kristus nie je kráľom podľa ľudských predstáv, ozdobený kráľovskými insígniami a nemá v úmysle nikomu naháňať strach, ani nevydávať rozkazy, trestať a nivočiť. On nemá vojsko, neusiluje sa o zvrhnutie inej moci a chopenie sa vlády. Veď toľkokrát to počas svojho pozemského života dokázal! Keď sa narodil, kráľ Herodes mal pred ním strach, obával sa o svoju moc a kráľovstvo, ale on o jeho post vôbec nestál. A keď dospel, začal verejne účinkovať, konal divy a zázraky, pričom mnohí by iste boli radi, keby vyplnil ich túžby a predstavy o židovskom kráľovstve a zvrhnutí nadvlády Rimanov. Ale ani o to nemal záujem, lebo neprišiel na svet, aby plnil predstavy farizejov a zákonníkov, ale vôľu nebeského Otca a tým otvoril ľuďom cestu do nebeského kráľovstva. Pekne to potvrdil, keď ho po zázračnom rozmnožení chleba ľudia chceli urobiť kráľom, ukryl sa, lebo takým kráľom, akým bol v predstavách ľudí, sa nechcel stať. A tiež aj namiesto okázalého vstupu do Jeruzalema prichádza ponížený na osliatku, nie na krásnom koni a nie v sprievode vojska, ale jednoduchých rybárov. A keď stojí pred Pilátom, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, v strede zúriaceho ľudu, potupený, ponížený a znevážený, na jeho otázku: Si židovský kráľ? odpovie: Sám hovoríš, že som kráľ. Vzápätí však pokračuje: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.

Dobre sme počuli, čo Ježiš hovorí? On je kráľ! Nie však taký, ktorý naháňa ľuďom hrôzu, ale kráľ, ktorý dáva lásku a prináša pokoj. Láska a pokoj sú všade tam, kde on vládne. To je podstata jeho kráľovstva. V súčasnom svete sú rozličné vlády a systémy, pričom každý vyhlasuje o sebe, že on je ten naj - najdemokratickejší, najľudskejší a najprijateľnejší. Aká je však pravda? Vo svete panuje strach a neistota, ale tam, kde vládne Kristus, vládne pokoj. Svetské vlády sa ľuďom vnucujú a najmä pred voľbami neváhajú uvoľniť veľké financie a výhody, len aby si ľudí získali a volili ich aj naďalej. Ježiš sa nevnucuje, on čaká na slobodné prijatie. Ten, kto ho prijme, okúsi to, čo je písané na starých obrázkoch: Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí! Tam totiž prebýva pokoj, láska, porozumenie a úcta človeka k človeku, tam žijú a pracujú kresťania.

Veľmi pekné vyznanie Yvesa Ivonidesa, chorvátskeho katolíckeho kňaza a náboženského spisovateľa nachádzame v jeho knihe Obor kresťanstva. Píše: Ak jedného dňa Európa odstráni Kristových predstaviteľov, bude ich musieť vyprevadiť dôstojne a s úctou. Prečo? Lebo kresťanstvo jej dalo dušu, svätosť, osvetu, kultúru, skrátka, všetko. Bude ich musieť prosiť o odpustenie, že ich tak dlho nespravodlivo mučila, prenasledovala, ponižovala, obviňovala, a to všetko bez podrobného vyšetrovania, aby sa dozvedeli, kto vlastne boli títo ľudia. Lebo sú to ľudia, ktorí priniesli svetu vynikajúce posolstvo, ktorí z barbarov urobili svätcov, z primitívov učencov a z divochov šľachetných ľudí.

My môžeme k tomuto vyznaniu dodať, že ľudia túžiaci po Kristovom kráľovstve boli a sú tí, ktorí priniesli svetu vynikajúce posolstvo pravdy, lásky a pokoja. Dal by Pán, aby sme medzi nich mohli patriť aj my. Usilujeme sa o to, aby Kristus Kráľ vládol najskôr v našich srdciach, a potom bude vládnuť aj v našich rodinách, spoločenstvách, ba na celom svete.

Prosme dnes Krista Kráľa: Ježišu, kráľ neba i zeme, ty si nás spasil svojou krvou. Kraľuj v našich srdciach, oživ a posilni v nás vieru. Veríme, že ty si náš Boh, k tvojmu srdcu sa s láskou vinieme, lebo len ty si cesta, pravda a život.