Na Michalskej ulici v blízkosti Michalskej brány stojí barokový dom, na ktorom je latinský nápis, ktorý okoloidúcim pripomína Ježišove slová: Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené sa rozpadne. Túto pravdu vyjadrujeme v bežnej reči príslovím: V jednote je sila. Príslovie je veľmi múdre a len potvrdzuje dnešný život. Veď čo dnes dokáže jednotlivec, ktorý sa izoluje od spoločenstva? Veľmi málo, ba skôr-neskôr sám príde na to, že nie je dobre byť človeku samému a konštatuje s veľkým Aristotelom: Človek svojou prirodzenosťou je spoločenský tvor.

Pýtame sa, prečo je to tak? Odpoveď nachádzame v knihe Genezis: Nato Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! A stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Sme teda stvorení na obraz a podobu samotného Boha. Ježiš túto skutočnosť ešte viac rozvíja, keď hovorí, že Boh nie je samotár, ale ho predstavuje ako spoločenstvo troch vzájomne sa milujúcich osôb.

Tu si treba hneď na začiatku uvedomiť, že stojíme pred najväčším tajomstvom nášho náboženstva, ktoré úplne nikdy nepochopíme. Boh stojí pred nami ako tajomstvo, čo si uvedomovali aj starozákonní ľudia a odtiaľ pramenil ich strach a bázeň, ktorú mali pred ním. Prišiel však Ježiš, ktorý povedal, že Boh nie je samotár a čosi nám odkryl z tohto veľkého tajomstva. Predstavuje ho ako spoločenstvo vzájomne sa milujúcich osôb, predstavuje Otca, ktorý miluje svoje stvorenia, seba ako stelesnenú lásku, ktorá je najpresvedčivejšia na kríži a Ducha, ktorého spolu s Otcom dávajú tým, ktorí túžia žiť na Boží obraz a zapojiť sa do života, ktorým žije Boh.

V dnešný deň máme teda možnosť sa spýtať Ježiša: Pane, prečo si nám poodhalil tajomstvo nášho Boha? Odpoveď je iba jedna a to: Keď sme boli stvorení na Boží obraz, na Boží obraz máme aj žiť. Ako Boží život je spoločenstvom vzájomnej lásky Otca a Syna v Duchu Svätom, tak aj my, stvorení na Boží obraz, máme prežívať život ako spoločenstvo vzájomne sa milujúcich osôb.

Našou povinnosťou je vytvárať krásne spoločenstvá vzájomne sa milujúcich osôb v rodinách, ale aj v iných komunitách. Manželia žijúci na Boží obraz sa spolu s deťmi milujú úprimnou láskou a v komunitách zasa ľudia pociťujú šťastie z toho, keď môžu zakúsiť úprimnú lásku, čím sú účastní na radosti a láske samého Boha.

Andrej Rubľov (1360-1430) je asi najväčším maliarom ikon. Jeho najobdivovanejšie dielo je ikona Najsvätejšej Trojice, ktorá visí v Treťjakovskej galérii v Moskve. Tisíce návštevníkov sa pred ňou zastavujú a kochajú sa nad zvláštnym vyobrazením Trojice. Maliar namaľoval troch anjelov, ktorí sedia na jednom tróne, okolo jedného stola, na ktorom je položený jeden kalich. Harmónia farieb a foriem vyjadruje majstrovským spôsobom jednotu v Trojici. Možno niektorých napadne myšlienka: Ale, čo to má spoločné s tým, o čom sme uvažovali? To najpodstatnejšie príde až teraz: Rubľov namaľoval obraz nie pre obdivovanie más, ale pre kláštorný kostol, kde sa mnísi schádzali na modlitby a pobožnosti a medzi nich patril aj on. Obraz bol na hlavnom oltári, takže, keď vstúpili dnu, zahľadeli sa naň. Mali si uvedomiť, že tak ako je v Bohu život troch osôb v jednote a láske, tak je to aj s ľudským životom. Aj my, keďže sme stvorení na Boží obraz, máme žiť život v jednote a láske s ľuďmi, s ktorými prežívame svoj život.

Kiežby každý z nás sa hlboko presvedčil o pravdivosti týchto slov a povedal si: Som stvorený na Boží obraz, preto na spôsob Božieho života sa budem usilovať žiť aj svoj život. Budem sa usilovať v spoločenstve, v ktorom žijem, vytvoriť spoločenstvo lásky.

Mnohí si teraz spomenú na tých, s ktorými žijú a ktorí im už toľkokrát ublížili, pričom si povzdychnú: Ty ani nevieš, aké je strašné a ťažké s nimi žiť... Máte pravdu. Ale aj oni sú stvorení na Boží obraz, lenže ho v sebe zohyzdili a pošpinili. Máme to byť práve my, ktorí im pomôžu, aby sa opäť zaskvel v pôvodnej kráse. A na to jestvuje iba jeden spôsob - úprimná láska, ktorou budeme všetkých milovať. Aby sme túto ťažkú, často až nadľudskú úlohu zvládli, máme byť už teraz napojení na Boží život, čo nám umožňuje sám Ježiš, ktorý jasne hovorí: Ja som vinič, vy ste ratolesti. Iba ten, kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša hojné ovocie.

Spojme sa s Ježišom pri svätej omši, zvlášť v Eucharistii a prosme o silu, aby sme dokázali jeho život žiť vždy a za každých okolností. A keď budeme na konci svätej omše poslaní v mene lásky Trojjediného Boha, usilujme sa túto lásku vnášať do spoločenstiev, ktoré vytvárame.