Kontakt
2. pôstna nedeľa – v roku C
Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Lk 9, 28b-36
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí z vás so záujmom sledujú rozličné športové podujatia, ale vrcholní športovci majú pred sebou jediný cieľ, účasť na olympiáde. Toto podujatie nie je pre nich iba veľkou skúškou fyzickej a psychickej zdatnosti, ale aj vec veľkej prestíže. Keď dotyčný športovec zanechá aktívnu športovú kariéru a má už aj vysoký vek, pri jeho mene vždy figuruje poznámka, že sa zúčastnil olympiády.
Niečo podobné môžeme pozorovať aj u Pánových učeníkov. Aby sa mohlo raz o nich hovoriť ako o tých, ktorí boli pri Ježišovi najbližšie a boli svedkami jeho utrpenia, smrti aj zmŕtvychvstania, potrebovali patričnú prípravu. Ježiš si túto zodpovednosť zobral na seba a jej súčasťou bola aj udalosť opísaná v evanjeliu. Jej priamymi svedkami boli iba traja, Peter, Jakub a Ján, ktorí videli jeho slávu, ale tento zážitok neskôr podobne opísali iným.
Celý Kristov život, teda nielen zážitok premenia na Hore, bol prípravou apoštolov na ich najväčšiu skúšku. Kvôli tomu s nimi chodieval, a tak sa stali svedkami jeho rečí aj skutkov, pričom mu išlo najmä o to, aby pochopili jeho učenie. Z toho dôvodu ich často bral do samoty a vysvetľoval im to, čomu nerozumeli, aby skúšky, ktoré ich čakali dokázali zvládnuť. Ježiš vedel, čo ho čaká. Dobrovoľne ide do Jeruzalema, aby tam položil život za všetkých ľudí a zomrel tou najpotupnejšou smrťou. Svedkami týchto udalostí mali byť apoštoli. Z toho dôvodu berie troch na Horu a premení sa pred nimi, čím ukáže im svoju slávu, aby sa presvedčili, že je Božím Synom, lebo neskôr ho uvidia potupeného na kríži.
Presvedčenie, že Ježiš je naozaj Božím Synom, má byť istotou každého z nás. Kristus stále kráča dejinami a je medzi nami, ale nie všetci sa z toho tešia. Jedni ho síce oslavujú, uznávajú a sú ním nadšení, ale iní ním opovrhujú a pochybujú o ňom. Jeden národ ho oslavuje, klania sa mu a ctí si ho, ale druhý ním opovrhuje, potupuje ho, pohŕda ním a prenasleduje tých, ktorí sa k nemu hlásia ako k svojmu Bohu a Pánovi.
Tak je tomu aj s nami. Ježiš žije medzi nami, ale aký je? Často opustený, utláčaný, verejne vysmievaný a zapieraný. Kto sa ho odváži zastať? Kto sa odváži povedať, čo len jedno slovo na jeho obranu? Kto sa odváži k nemu verejne priznať? Odpoveď je jasná a jednoznačná: Ten, kto má živú vieru, kto v hĺbke svojej duše je presvedčený, že je Božím Synom a pre neho má zmysel iba život s ním. Týchto ľudí nájdeme aj medzi nami. Sú to učeníci, ktorí sa odvážia smelo a nebojácne obhájiť svoju vieru a verejne sa hlásia ku Kristovi. Patrím k nim aj ja?
Istý kňaz spomínal muža, otca troch detí, ktorý spolu s celou rodinou v nedeľu a prikázaný sviatok chodieva na bohoslužby. Robí tak aj vo všedné dni, pokiaľ mu to umožnia pracovné či rodinné povinnosti a pristupuje pravidelne k sviatostiam. Pracuje vo firme, kde sa tiež nehanbí priznať ku Kristovi, hoci prostredie okolo neho je doslova ateistické. Dáva si pozor na svoje slová a skutky, pred obedom sa úctivo prežehná a je ochotný každému pomôcť a poradiť, čo využívajú najmä mladí kolegovia, ktorí žijú v tom, že keď ukončia vysokú školu, všetko už vedia. Keď však prídu do praxe zistia, že prax je úplne iná ako sedenie na prednáškach alebo za počítačom. Tomuto mužovi právom patrí titul kresťan – katolík.
Pouvažujme dnes nad tým, ako sa my dokážeme zachovať v podobných situáciách. Tiež sme vystavení mnohým skúškam ako ututlať svoju vieru, neprovokovať tým, že sa snažíme odlišne žiť ako okolie, splynúť s davom nevyberanými slovami a hriešnymi skutkami... Peter, Jakub a Ján nám dodávajú silu, ako dokázať aj v dnešnej dobe ísť proti prúdu. Prijať Pánovo pozvanie na Horu, vystúpiť tam s ním, modliť sa a počas modlitby v hlbokom duchovnom zážitku sa presvedčiť, že je Božím Synom.
Ak si denne nenájdeme čas na dobrú modlitbu, neobstojíme v živote ani v skúškach a budeme stratení. Dajme si preto v tomto čase pôstu predsavzatie, že sa budeme snažiť každý deň stretávať s Pánom v úprimnej osobnej modlitbe a okrem nedieľ aj v niektoré iné dni počas svätej omše či pobožnosti Krížovej cesty. Máme na to, aby sme to dokázali!
Keď každodenne vynaložíme úsilie k tomu, aby sme to zvládli, buďme si istí, že Ježiš aj nás pripraví na ťažké chvíle skúšok našej viery a pomôže nám v nich obstáť.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
