3. veľkonočná nedeľa – v roku C
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník ktorého Ježiš miloval povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Jn 21, 1-14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pred mnohými rokmi uverejnili isté londýnske noviny zvláštnu správu. Napísali: Pripravujeme expedíciu k južnému pólu. Hľadáme odvážlivcov a záujemcov o túto dobrodružnú cestu. Neponúkame veľa: trocha peňazí, tuhé mrazy, mesiace tmy bez denného slnečného svetla, neustále nebezpečenstvo a neistý návrat domov. Odmeny, pocty a vyznamenania až po úspešnom zakončení expedície. Na čudný oznam sa prihlásilo päť tisíc záujemcov, ktorí boli odvážni a ochotní riskovať.
Keď pozorujeme apoštolov, rybárov od Genezaretského jazera, ktorí všetko opustili a nasledovali Krista, nemôžeme im uprieť odvahu. Prišiel však Veľký piatok a vtedy sa im všetko zrútilo. Utiekli, skrývali sa a zamykali dvere zo strachu pred Židmi. V tej chvíli úplne zabudli na Pánove slová o vzkriesení. Z toho dôvodu sa im po zmŕtvychvstaní zjavuje a preukazuje im svoju lásku. Odpustí im ich zbabelosť v čase jeho zatknutia, utrpenia, smrti a dokonca aj im dáva moc odpúšťať druhým ich hriechy.
Po uplynutí niekoľkých dní boli učeníci opäť v Galilei ako im Pán prikázal. Bol tam Peter, ktorý Ježiša zaprel, Tomáš, ktorý nechcel veriť, že vstal z mŕtvych a už aj Bartolomej, ktorý začal apoštolskú kariéru vyhlásením: Môže z Nazareta pochádzať niečo dobré? Ďalej tam boli Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorí sa ešte krátko pred Ježišovým zajatím hádali s druhými, kto bude mať v Božom kráľovstve čestnejšie miesto. Všetci mali po nočnej zmene, pričom nič nechytili, z čoho boli sklamaní, unavení, ospalí, mali zlú náladu, a preto túžili už iba po oddychu.
Na brehu stál však Ježiš, ktorého nepoznali. Tento obraz môžeme hneď preniesť aj do našej situácie. Koľko ľudí stojí alebo sa pohybuje v zornom uhle nášho pohľadu, pričom v každom z nich čaká Ježiš. Poznáme ho? Nadviažeme s ním kontakt? Buďme úprimní, že väčšinou nie. Krista ako prvý spoznal Ján. Nie preto, že bol najmladší a mal najostrejší zrak, ale preto, že pri Poslednej večeri, keď sa ostatní zaoberali spornými otázkami, on pokojne odpočíval na srdci svojho Majstra. Pre nás z toho plynie poučenie, že každý, kto sa rád modlí a rozjíma, zotrváva pri Ježišovi, odpočíva v blízkosti jeho srdca, pričom má nádej, že si osvojí jeho citlivosť a zreteľne ho spozná všade tam, kde predtým videl iba neurčité siluety ľudí, lebo správe vidíme iba srdcom. Peter bol zasa prvý, ktorý zareagoval činom. Skočil do vody a zamieril k Majstrovi. V tomto jeho skutku objavujeme ďalšiu dimenziu života kresťana, že okrem modlitby a rozjímania, treba mať aj odvahu konať. Nie iba Ježiša vidieť či poznať srdcom ako Ján, ale aj skočiť pre neho cez palubu vlastného pohodlia ako Peter.
Ježiš zavolal na učeníkov: Deti, máte niečo na jedenie? Odpovedali mu: Nemáme. On im povedal: Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete. Ale teraz? Veď už prečesali krížom-krážom celé jazero. To majú riskovať a blamovať sa? Predsa sa však odhodlali k zúfalému činu: Oni spustili sieť a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.
Ježiš často prirovnáva svoju Cirkev k sieti a apoštolskú činnosť k rybolovu. Tiberiadské more predstavuje svet, loď s apoštolmi Cirkev a rybami v jazere sme my, veriaci celého sveta. Aj v dnešnej dobe loď Cirkvi pláva po rozbúrenom mori sveta, takže na mnohým miestach je rizikom hlásiť sa ku Kristovi, lebo človek má rád istotu. Ukladá si úspory, chodí na lekárske kontroly, poisťuje sa proti živelným pohromám ... Skrátka povedané, trvalá neistota je neznesiteľná. My sme však vyzvaní zúčastniť sa celým životom expedície k pólu večnosti. Vlastne sme už na ceste. Vyskočíme však z loďky, ktorou sa plavíme bezpečným prostredím? Povieme si, že by to bola veľká hlúposť.
Každý, kto svoju istotu a bezpečie nehľadá iba v ľuďoch, ale sa opiera aj o Boha, ten zostane s Kristom a jeho Cirkvou. Naša viera v pozemskom živote ponúka viac ako londýnske noviny záujemcom o južný pól. Nesľubuje síce veľa peňazí ani tmu a strach, ale dáva svetlo a radosť z čistého svedomia a po úspešnom ukončení expedície života odmeny, pocty a vyznamenania od Boha.
Slávni cestovatelia Jiří Hanzelka a Miroslav Zigmund v jednom cestopise píšu: Precestovali sme temer celý svet. Videli sme krajiny, ktoré oplývali prírodným bohatstvom, ale ľudia boli chudobní. Na druhej strane sme videli krajiny, ktoré nemali temer žiadne prírodné bohatstvo a ľudia boli bohatí, životná úroveň bola vysoká, lebo v týchto krajinách bol duševný potenciál vysoký a krásne duševné kvality sú tvorcom a zdrojom bohatstva. Bez krásnych duševných kvalít je hmotný blahobyt nemysliteľný.
Profesionálni rybári zlyhali, a tak k úspechu im pomohol tesár Ježiš. Možno sa mnohí prekvapene spýtajú: Tesár? Odkedy tesár učí loviť ryby? Ale pozor! On je Boh, ktorý všetkému rozumie, o všetkom vie a každému pomáha. Umelcovi môže dať svojho Ducha ako inšpiráciu pre krásne dielo. Chirurgovi, ktorý u neho hľadá istotu, môže viesť ruku a vedcovi, robotníkovi, učiteľovi i študentovi je schopný dať potrebnú koncentráciu. Dokonca aj ženy v domácnosti stojace pri sporáku, objavia pre seba v dnešnom evanjeliu Boha, ktorý vlastnými rukami pripravuje raňajky pre svojich najbližších. Človek každého povolania si môže byť istý jeho pomocou, lebo on aj tie najvšednejšie denné práce posväcuje tým, že ich sám koná, aby iným slúžil.
Apoštoli mlčia. Nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: Kto si?, lebo vedeli, že je to Pán. Aj my, Pane, už zmĺkneme. Nebudeme sa na nič pýtať a budeme iba radostne prežívať, že si to ty, kto je s nami.