Mamička bola s malým asi päťročným chlapcom na pieskovisku. Ako sa tak prehrabával v piesku, našiel eurovú mincu a s radosťou v očiach zakričal: Maminka, našiel som peniažtek! Jeho radosť sa znásobila, keď mu kúpila za peniažtek zmrzlinu. Dal olízať aj jej. Čo ho však bude čakať, keď podrastie? Už mu nebude stačiť zmrzlina, ale bude túžiť po iných radostiach. Dospelý človek sa k peniazom dokáže postaviť buď správne alebo hrabivo. Ak sa postaví správne, má dobrý vzťah k hodnotám, ale dokáže sa správne postaviť aj k večným hodnotám?

Kristus prichádza s veľkým programom, keď hovorí: Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. To, ako keby povedal: Mám takú moc a silu, že môžem môjmu bratovi a sestre, ktorí vo mňa veria, dať večný život radosti. Nik, kto vo mňa uverí, nemôže ho vytrhnúť z mojej radosti, ktorá vychádza zo vzťahu so mnou, a ktorú prežíva už v pozemskom živote.

Podmienkou, ktorú Ježiš stanovuje k večnej radosti, je viera, čo predpokladá naše priateľstvo s ním. Ak ono chýba, človek zostane bez veľkého pokladu večnej radosti. Možno si v duchu povieme, že my až tak veľmi netúžime po tejto radosti. Vyjadruje to aj jedna pieseň, ktorá slávila úspech v pesničkovej súťaži Repete. Spieva sa v nej: Všetci ľudia chcú do neba, ale za živa, ale za živa, každému z nás nebo treba, ale za živa, tak radšej za živa ...

Mama musela doviesť chlapca na zmrzlinu, hoci on mal peniažtek, ale Ježiš nás chce priviesť k večnej radosti, ale musíme mu veriť. Existuje okrem neho ešte niekto, kto by to dokázal? Existuje niekto taký, kto nám zaručí večnú radosť? Nie iba na 50, 60, 100, 1000 ... rokov, ale naveky? Preto sa dnes usilujme upevniť náš vzťah z Pánom, ktorý nás chce viesť, posilňovať a zabezpečiť nám večný život. Chce nám povedať: Aj ty, tak ako ja, vstaneš z mŕtvych a budeš mať najväčšiu istotu radosti a sily. Preto denno-denne sa musíme vo svojej viere opierať o vzťah s ním.

Duchovný spisovateľ Kazimír Wojtowicz napísal: Istý človek mal veľa povinností. Uvažoval takto: Čo si mám počať? Nemám už ani kde zapisovať všetky dátumy a termíny. Povedal si: Už viem, čo urobím. Kúpim si väčší denný záznamník. Taký, kde budú aj nočné hodiny. Tam si zaznačím všetky zjazdy, schôdzky, konferencie. Potom určite nič nezanedbám. Skutočne na nič nezabudol. Čím menej akcií vynechal, tým viac rástla jeho sláva. Vybrali ho do rady, potom do prezídia, stal sa prvým námestníkom, neskôr členom vlády. Stále pozorne sledoval svoj záznamník, aby na nič nezabudol. Ale aj Boh sledoval svoj záznamník. A tak v jeden deň povedal tomuto úspešnému mužovi: V túto noc si zapísaný v mojom záznamníku. Aj keď si tento muž svedomito zapisoval všetko dôležité, zabudol na jednu vec: zabudol si do neho zapísať prípravu k večnému životu.

O čo iná je naša pozícia? Vieme, kam ideme, ale aj to, že nemusíme kráčať sami, lebo s nami zdieľa cestu Ježiš Kristus, ktorý sa vyzná v živote, v smrti aj vo večnosti. Podáva nám ruku a hovorí: Poď, priateľ môj! So mnou sa ti bude kráčať ľahšie a môžeš dosiahnuť najväčšiu a najkrajšiu radosť pre svoj život. Stačí ti iba jedno, počúvnuť môj hlas a prijať moje pozvanie. Prijmime túto výzvu, ktorá je plná istoty: Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Takýto je Ježiš vo vzťahu k nám, ku mne! Aký som ja, vo vzťahu k nemu?

Chlapec s peniažtekom poslúchol mamu, lebo sa vyznala v tom, čo sa za peniažtek dá kúpiť, šiel s ňou a bol šťastný. Keď človek poslúchne Pána, ktorý sa vyzná v živote, v smrti i vo večnosti, bude žiť vo večnej radosti. Ale ak sa nedá nim viesť, potom si môže zaspievať s nerozumnými ľuďmi ako bol aj človek, ktorého spomína duchovný spisovateľ Kazimír Wojtowicz: Všetci ľudia chcú do neba, ale za živa, ale za živa, každému z nás nebo treba, ale za živa, tak radšej za živa ..., a my dodajme, ale nie po smrti!

Je iba jeden jediný darca večného života, Ježiš Kristus, Boží Syn, a ak po ňom túžim, musím mu veriť. Je to radosť, ktorú nám nik nemôže vytrhnúť z ruky, ktorá sa nepokazí, nezhrdzavie, nezhnije a nik ani nič nám ju nemôže zničiť.