5. veľkonočná nedeľa – v roku C
Keď Judáš vyšiel z večeradla, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
Jn 13, 31-33a.34-35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý kvalitný tovar má svoju značku kvality. Máme značkové vína, kávy, odevy, automobily, elektroniku ..., ale Ježiš dnes stanovuje aj ochrannú známku pre kvalitných kresťanov. Hovorí: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Teda podľa lásky možno spoznať, že tu nejde o žiakov starých gréckych či rímskych filozofov, vyznávačov Mohameda alebo Budhu, ale o žiakov a učeníkov Krista. Okolnosť, že vyhlásil toto ustanovenie pri Poslednej večeri, vlastne cestou na smrť, je možné nazvať jeho testamentom.
Pánovo vyhlásenie však nebolo iba akýmsi všeobecným pokynom k láske, ktorý by si každý mohol vykladať po svojom, ale on ustanovil aj mieru a spôsob lásky: Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Jeho učeníci, a to sme my, majú milovať tak, ako miloval on. Jeho spôsob lásky je mierou aj pre nás, teda máme konať tak, ako by na našom mieste konal on. Mieru jeho lásky možno vyčítať v jeho živote, ktorý potvrdzuje, že jeho láskou neboli iba pekné slová, ale konkrétne činy. Potvrdil to aj v prípade Poslednej večere, keď apoštolom umyl nohy, teda urobil takú službu, ktorú nemuseli robiť ani židovskí otroci. Tým chcel zdôrazniť, že láska sa prejavuje službou.
Zo strany Ježiša to nebolo iba gesto veľkej osobnosti, o ktorej sa raz budú deti učiť na hodinách náboženstva, ale výraz jeho predchádzajúcej, a aj nasledujúcej služby ľuďom, ktorá začala jeho príchodom na svet a vyvrcholila na kríži. Zároveň tým naznačuje, že jeho cesta lásky má byť aj našou cestou lásky. Nie, my nemusíme za blížnych položiť život, ale v každom človekovi bez rozdielu máme vidieť toho, za ktorého on položil život a vedieť, že je milovaným Božím dieťaťom, vykúpeným pre nebo a podľa toho máme s ním aj jednať.
Ježiš ďalej žiada, aby sme vo všetkom, čo robíme, prebudili k životu teoretické zásady Evanjelia a stali sa praktickými kresťanmi. Praktický lekár je ten, kto lekársku vedu uplatňuje v praxi pre dobro chorých. Praktický kresťan je ten, kto náboženské vedomosti uplatňuje v praxi pre dobro blížnych. Apoštol Ján jasne hovorí: Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
Ako tomu bolo doteraz? Čo urobila Cirkev, ja, ty, my, naša rodina, spoločenstvo, farnosť ... s Ježišovým testamentom? Máme značku kvality, ale žijeme podľa nej? Mnohí nosia na krku krížik či majú v automobile zavesený ruženec, ale nie je to iba akési prázdne gesto, iba módny výkrik? Je kríž na mojom krku či ruženec v mojom aute svedectvom, že som veriacim človekom, ktorý sa usiluje napodobňovať svojho Majstra?
Malé africké deti radi nosia na krku rôzne ozdoby. Misionár v Kamerune, keď začína katechumenát, teda prípravu detí na krst, daruje im medailónik. Od tej chvíle tieto deti volajú ten, čo nosí medailónik. Pri krste potom misionár venuje dieťaťu krížik, hoci vie, že nie u všetkých novopokrstených je viera taká silná, že ich správanie súhlasí s evanjeliom. Jedného dňa novopokrstený chlapček ukradol ovocie, čo sa veľmi rýchlo zistilo. Keďže bol ešte malý, nechceli ho trestať, ale aspoň ho zahanbiť, aby to bolo pre neho výstrahou. Povedali mu: Ako si to ty, kresťan, mohol urobiť? Chlapec sa rozplakal a povedal: To neurobil kresťan, ale pohan. Skôr ako som šiel kradnúť, sňal som si medailón i krížik z krku. Keď to napomínajúci počuli, museli sa veľmi ovládať, aby zabránili smiechu. Napokon skonštatovali, že človek urobí zlo vtedy, keď „odloží“ Boha, čo bolo možno ešte väčším poučením pre nich.
Kristus vyhlásil poznávaciu značku kresťanov: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
Preto vykročme s pokorou v ústrety Pánovi a prosme ho: Ježišu, daj nám pochopiť, aké jednoduché a krásne je byť tvojím učeníkom, lebo stačí, aby sme sa navzájom mali radi a boli si ochotní vždy pomáhať. Daj nám radosť z poznania tvojho testamentu a vytrvalosť ho plniť. Sme ochotní to robiť a máme dobrú vôľu.