Kontakt
7. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“
Lk 6, 27-38
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Už tretiu nedeľu máme opäť možnosť počúvať na pokračovanie Lukášovo evanjelium, ktoré hovorí o tzv. Ježišovej reči na Hore. Na vtedajších poslucháčov musela spôsobiť veľmi hlboký dojem, lebo úplne stavala „na hlavu“ doterajšie pravidlo týkajúce sa medziľudských vzťahov: Oko za oko, zub za zub. Teraz však počuli niečo nové, a hoci sa to priečilo starým pravidlám, ľudia hromadne neodchádzali, lebo Ježiš hovoril ako ten, ktorý má moc.
Buďme však úprimní, že v Ježišovej kázni sú aj pre nás neslýchané veci. Napríklad: Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. V duchu iste šomreme a protestujeme, lebo tieto reči akosi nepatria do dnešného sveta, v ktorom jeden doslova požiera druhého, pričom tvrdíme, že nebolo by múdre sa poddávať zlodejom a zločincom. Myslíme si, že kto by podľa týchto Ježišových slov žil, bol by iba na smiech. Veď my predsa nemôžeme znášať od hocikoho výprask, ani nemôžeme zlodejovi, ktorý nás okradol, pridať k lupu ešte dajaký dar.
Predsa však Ježišove slová nás nemôžu rozladiť, ani znechutiť, ale povzniesť. Pristavme sa pri nich, lebo hoci znejú zvláštne, sú hlboko pravdivé.
V prvom rade vyplýva z nich, že svet je zlý a žijú v ňom ľudia, ktorí iným dávajú facky, bijú ich a niekedy aj zabíjajú. Tiež v ňom žijú ľudia, ktorí iným robia škodu, zneužívajú ich a okrádajú, čím iba potvrdzujú skutočnosť, že svet je chorý. Preto túto zlú situáciu chce riešiť aj väčšina štátov sveta. Dalo by sa vôbec spočítať, koľko zákonov zakazuje krádeže, lúpeže, ublíženia na zdraví, násilie či útlak? V minulosti panovali kruté zákony, ktoré, napríklad, zlodejovi prikazovali odťať ruku alebo ohováračovi vyrezať jazyk. Čudujeme sa teda, že Ježiš chce uzdraviť svet, že chce, aby bolo všetko krásne, aby sa ľuďom šťastne žilo a panoval v ňom pokoj? Preto na takýto život ponúka múdry recept: Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé.
Táto čudná veta v skutočnosti znamená, že sme povinní zlo tohto sveta neduplikovať, neopakovať, neodplácať, lebo by to vyvolávalo ďalšie zlo. Pán radí, aby sme zlo premáhali dobrom. Teda ten, kto ma „udrie“, nemá cítiť moju nenávisť, ale mojou povinnosťou je, aby som zlého človeka priviedol svojou dobrotou na správnu cestu. Nemám myslieť na poníženie, ktoré mi spôsobil, ale na to, ako mu pomôcť polepšiť sa. Ježiš mal plné právo takto rozprávať, lebo aj on dostal facku od veľkňazovho sluhu a jeho reakcia hovorí za všetko. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril. Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Tak odpovedáš veľkňazovi? Ježiš mu odvetil: Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?! Ježiš nereagoval nazlostene, ani nekričal po svojich stúpencoch, aby sluhu dobre dobili, a ani mu nevrátil zaucho. Išlo mu totiž o to, aby sluhu vyviedol z jeho surovosti a nespravodlivosti, čím potvrdil vlastný výrok: Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé.
Máme ešte aj iný príklad, ktorý nám Ježiš dáva, keď visel na kríži a mnohí sa mu posmievali a urážali ho. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža! Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: Som Boží Syn. Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. A Ježišova reakcia? Nemyslel na seba, ale na nich a modlil sa za nich: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. A výsledkom jeho modlitby bolo: Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: Tento človek bol naozaj spravodlivý. A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
Ježišov príklad odpúšťania napodobnili v dejinách milióny jeho nasledovníkov. Spomeňme aspoň jedného z nich, diakona Štefana. Keď počuli (Štefanovu reč), pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha. Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: Pane, nezapočítaj im tento hriech. A len čo to povedal, zomrel.
Hľa, Ježišov recept na uzdravenie sveta. Nie odtínať zlým ruky, vylúpiť oko za oko, vytrhnúť zub za zub či za facku dať facku, ale lásku za ruku, lásku za oko, lásku za zub, lásku za facku. Iného východiska niet, lebo keby bolo, určite by nám ho oznámil. On vedel, že jestvuje iba cesta lásky a dobroty k nepriateľom.
Aby sme po ceste lásky dokázali kráčať, dáva nám k tomu aj pri tejto svätej omši svoje posilnenie a požehnanie. Prijmime ho a v duchu jeho receptu na uzdravenie sveta sa usilujme prežiť aj nastávajúci týždeň.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
