Kontakt
19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.
Hebr 11, 1-2. 8-19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V cirkevných dejinách označenie Židokresťania sa vzťahuje na kresťanské skupiny prvých dvoch storočí, ktoré pochádzali zo židovstva, oproti kresťanom z pohanstva, označovaných ako Pohanokresťania. Prvé kresťanské spoločenstvá boli tvorené v 1. storočí z väčšej časti zo Židov. Takmer všetci z prvých nasledovníkov Ježiša Krista boli židokresťanmi.
Pisateľ Listu Hebrejom sa obracia práve na nich, lebo prenasledovanie kresťanov ich vyhnalo z Jeruzalema. Zostali ustarostení a zúfalí, že musia žiť ďaleko od Svätého mesta a uvažovali, že keď sa raz založí Božie kráľovstvo, či budú doň prijatí. Svätopisec inšpirovaný Božím Duchom ich preto povzbudzuje k pevnej viere.
Zastavme sa preto dnes pri slove viera a uvažujme nad tým, čo je viera? Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to niečo, podľa čoho sa svet rozdeľuje na veriacich a neveriacich. Také rozdelenie je však zlé. Ľudstvo sa nedelí na veriacich a neveriacich, ale na veriacich a zúfalých, lebo plnohodnotný život je iba s vierou. Jej strata má za následok smrť a zúfalstvo.
Človek žije iba preto, lebo verí, lebo inak by ani nemohol žiť. V prvom rade potrebuje vieru v seba. Bez nej sa stáva iba hračkou pocitu menejcennosti. Ale viera v seba je pre jeho život ešte málo, ale potrebuje aj vieru v človeka. Bez nej by bol život neúnosný a hrozný. Ale nestačí ani viera v dobrých ľudí, ktorí dnes sú, ale zajtra už nemusia byť alebo zmenia svoj názor. Napokon potrebuje aj vieru v spoločnosť, vedu, kultúru či umenie.
Vedec potrebuje vieru, že vo svete vládne rozumný poriadok. Ruský vedec Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907), tvorca periodickej tabuľky chemických prvkov, veril, že v poradí chemických prvkov existujú aj prvky neznáme, ktoré obsadzujú prázdne miesta v jeho tabuľke. Podobne je tomu aj na poli fyziky či matematiky, kde sme tiež plní viery, čo nikomu nevadí, lebo veríme vedcom. Ale zaujímavé je, že tam, kde sa v náboženských veciach vierou uznáva Boh, mnohým to už vadí. Má lekár vopred istotu, keď robí náročné a mnohokrát aj riskantné pokusy? Nemá istotu ale vieru, ktorá je nositeľom pokroku vo vede. Zbavte viery tých, ktorí spravujú štáty, vezmite politikom vieru a zo sveta a života zostane iba bláznivý zmätok. Čo zachráni našu budúcnosť, ak nie iba viera?!
Tieto slová sa však netýkajú iba vedcov či politikov, ale každého človeka, ktorý ak chce riadne pracovať a normálne žiť, musí veriť. Či to nie
veľká viera voči vodičovi dopravného prostriedku, keď do neho nastupujeme? Nežiadame od neho vodičský preukaz ani oprávnenie viesť vozidlo, ani mu nekážeme, aby jazdil opatrne, a ani nežiadame od neho dychovú skúšku. Jednoducho nastúpime, sadneme si a vezieme sa, lebo mu veríme. Či nie je potrebná veľká viera na to, keď dávame svoj súhlas k operácii? Nepýtame od lekára diplom, osvedčenie ani nezisťujeme či a akú má prax. My mu jednoducho veríme. Náš život je teda doslova vierou na každom kroku. Veríme sebe i ľuďom a táto viera je kladnou silou, ktorá nám pomáha kráčať vpred.
Keď teda veríme sebe aj ľuďom, prečo by sme nemali veriť Bohu? Viera v Boha nám totiž dáva nadľudskú energiu, ba čo viac, chráni nás, aby sme sa vo svojom konaní správali ľudsky a kresťansky. Atómový bádateľ, vynálezca a konštruktér vesmírnych rakiet Walter von Braun povedal novinárom: Moja spolupráca pri skúmaní kozmu nezmenšila moju vieru v Boha, ale ju posilnila. Lety do vesmíru s ľudskou posádkou sú fantastické výkony, ktoré však doposiaľ otvorili iba malé okienko do obrovského vesmíru. Avšak aj to, čo môžeme týmto okienkom vidieť z nekonečných tajomstiev univerza, posilňuje istotu, že existuje Stvoriteľ. Priznávam, že niekedy som neistý vo svojej viere a pýtam sa sám seba: Som na správnej ceste alebo nie? A práve v tých chvíľach objavujem, akú silu dostávam, keď prosím Boha o pomoc a on mi ju dáva.
Počuli sme svedectvo, že viera je veľká sila a uveriť v Boha znamená, premôcť pochybnosti, neistoty a prijať ponúkanú milosť. Začali sme otázkou: Čo je viera? Je to istota v neistote, je to dôvera dieťaťa v rodiča, ktorá ho zbavuje strachu. Ježiš to krásne vystihol v dnešnom evanjeliu: Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.
Čakajme na nášho Pána! Príde aj teraz pri Najsvätejšej obete medzi nás a prosme ho, aby nám dal vieru, ktorá zbavuje strachu.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
