Cenu chleba si uvedomíme až vtedy, keď doľahne na človeka bieda a zdražia sa komodity, z ktorých sa vyrába. Ľudia, ktorí zažili vojnu, veľmi dobre vedia, čo bol lístkový systém, kedy potraviny boli na prídel.

Niečo podobné sa však deje aj s vierou. Jej hodnota sa najviac prejaví v dobe útlaku, prenasledovania, neistoty alebo vo chvíli, kedy sa všetko rúti k tragickému koncu. Vtedy sa naplno potvrdia slová proroka Habakuka, ktoré zazneli v 1. čítaní: Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery. Na prorokove slová nadväzuje aj Ježiš, ktorý hovorí: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Z oboch týchto výrokov plynie, že viera je jediná životná istota a nad všetkým je Boh, skala našej spásy.

Prenesme sa o niekoľko desaťročí do minulosti, kedy viera, náboženstvo či Cirkev boli zaznávané a prenasledované. Ľudia vtedy naozaj žili z viery. Tí, ktorí mali odvahu navštevovať bohoslužby, robili to z hlbokej nábožnosti, konali sa obrovské púte, ktoré hoci sa nesmeli organizovať, ľudia si našli spôsob ako sa na nich zúčastniť. Ich správanie a postoje boli svedectvom opravdivej viery, ktorá vedela zapáliť, dať silu a nadchnúť ľudí.

Starozákonní proroci posilňovali vieru vyvoleného národa a pokračoval v tom aj Ježiš Kristus, ktorý prišiel posilniť vieru nás všetkých. Apoštoli, ktorí žili v jeho blízkosti, prosili ho: Daj nám väčšiu vieru! Možno si predstavovali, aké zázraky budú robiť aj oni, ale on schladil ich entuziazmus, keď im povedal: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora, poslúchla by vás. Alebo otec, ktorý prosil o uzdravenie syna, prosil aj za seba: Pomôž mojej nevere! A Ježiš im vlieva do sŕdc vieru, pričom osobitne myslel na Petra: Ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera.

Ježiš tým, ktorí ho prosili o dar viery, potvrdil je silu. Ale vieru im priamo nedal, pretože dať vieru, to sa len tak nedeje. Dá sa darovať schopnosť k viere, ktorú apoštoli dostali a dostali sme ju aj my, ale to ostatné musíme s Božou pomocou urobiť my sami. Je to tak ako s plávaním. Všetci sme dostali schopnosť plávať, ale to ešte neznamená, že plávať vie každý. Musí sa to učiť a naučiť. V prvom rade sa musí odvážiť vstúpiť do vody a urobiť tam potrebné správne pohyby. Ak to nedokáže, zostane mu síce schopnosť plávať, ale ľahko sa môže utopiť.

Tak je tomu aj s vierou. Všetci sme dostali schopnosť veriť a Boh nás aj učí veriť. Dáva nám k tomu svoju milosť, ale ak my nebudeme spolupracovať a nebudeme robiť úkony viery, zostane v nás iba schopnosť, my však budeme živoriť bez viery.

V roku 1942 bol v koncentračnom tábore popravený 22-ročný francúzsky študent. V liste na rozlúčku rodičom píše: Môj testament je krátky. Zaprisahám vás, zachovajte si vieru! Náboženstvo, ku ktorému som sa opäť vrátil a od ktorého ani vy neodstupujte, je náboženstvom lásky! Zo študentových slov rodičom vyplýva jasná úloha – zachovať si vieru v Boha.

Prosme aj my: Pane, daj nám väčšiu vieru! Veď aký zmysel má to, že prichádzame sem, do Božieho domu? Naším cieľom je počúvať slová Božieho povzbudenia, aby sme si tu posilňovali svoju vieru, aby sme naše rodiny zverovali do Božej ochrany, aby sme sa nebáli skákať do vôd života v dôvere v Božiu ruku, ktorá nás podrží …

Koľkokrát sme boli svedkami týchto alebo podobných výrokov: Keby som neveril v Boha, dávno by som si vzal život, alebo keby som neveril v Boha, dávno by som sa rozviedol, alebo …

Vierou sa dá veľa dokázať a dajú sa zvládnuť aj tie najťažšie chvíle života, keď sa do rodiny vkradla choroba milovanej osoby, keď sa rozpadlo manželstvo, keď sklamali vlastné deti, keď sme boli úplne bezradní ... Práve vtedy sme sa zmohli iba na jednoduché, ale hlboké slová: Bože môj, pomôž!

Čaká nás dobrý boj viery. Budú ho tvoriť radostné chvíle, keď budeme cítiť Pánovu blízkosť, ale aj ťažké dni, kedy budeme mať pocit, že Pán je kdesi veľmi ďaleko a zabudol na nás. Preto denno-denne prosme o dar viery a jej posilnenie, aby sme nesklamali Boha a obstáli sme aj v ťažkých skúškach viery.