Kontakt
31. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Lk 19,1-10
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Medzi nami žijú ľudia, ktorí si nevšímajú a nekomunikujú iba s určitými skupinami, ale sa venujú aj jednotlivcom. Hovorím to preto, lebo takým bol aj Ježiš. On tiež síce hľadal aj zástupy, ale záležalo mu aj na jednotlivcovi a ujímal sa ho.
Pekne to vidno aj v dnešnom evanjeliu. Hoci ho obklopovalo množstvo ľudí, všimne si jednotlivca, a nie hocijakého – Zacheja. Bol to vyberač daní, okrádač ľudí a boháč, ktorého samozrejme ľudia nemali v láske. Vyčítali mu, že ich okráda, keď vyberá poplatky, čím prisluhuje Rimanom. Je možné, že mu aj bránili, keď chcel Krista vidieť na vlastné oči, ale on bol vynaliezavý, lebo sa vyškriabal na strom. Nedbal na to, že ľudia sa mu posmievali, pričom bol presvedčený, že keď pôjde Kristus okolo, budú všetci naň pozerať a on na strome bude anonymne ukrytý. My si ani nevieme predstaviť šok, ktorý musel utrpieť, keď Ježiš zastal pod stromom a prikázal mu: Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! Vtom sa strach, ktorý v ňom panoval, zmenil na radosť a Pána srdečne privítal vo svojom dome.
Občania Jericha museli byť riadne pohoršení. Iste si medzi sebou hovorili: Čo je to za proroka? On nevie, ku komu vstúpil? Keby bol opravdivým Mesiášom, tak by sa mu zďaleka vyhol! A keď už sa pri ňom pristavil, tak mal odsúdiť jeho správanie! Zachej to iste počul a vedel, že majú pravdu, ktorú pred Kristom ťažko ukryje. Lebo, keď vedel o ňom, že sa ukrýva na strome, iste vie aj to, čo je v jeho srdci, na duši aj na svedomí. Preto hovorí: Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.
Na Pánovom správaní je úžasné, že Zachejovi nič nevyčíta, hoci o ňom všetko vie. U Zacheja je zasa úžasné a poučné ako sa prejavuje radosť zo spásy a život viery u toho, komu sa dostalo milosti k spáse. Jasne hovorí, že nestačí iba veriť, ale je nevyhnutné aj zmeniť život. Spôsobov ako sa k nám Ježiš blíži, a ako sa nás zmocňuje, je mnoho, ale nesmeli by sme sa volať kresťanmi, keby sa v našom živote po jeho priblížení k nám nič nezmenilo a stále by smeroval rovnakým smerom.
Zo Zachejov, mladých či starých, sa skladá aj dnešná Cirkev. Veď čo sme? Zbor hriešnikov, ktorý má meniť svoj život k lepšiemu. A na týchto hriešnikoch ukazuje Boh svoju moc a slávu. Ľudia si môžu o nás hovoriť, čo chcú, tak ako vtedy v Jerichu, lebo na ľudskom posudzovaní nezáleží, ale záleží iba na Božom hodnotení.
Po tieto dni naše kroky smerujú na cintoríny, k hrobom našich drahých zosnulých. Až sa budeme prechádzať záhradami mŕtvych, všimneme si, že aj na starých krížoch či náhrobných kameňoch je často napísané aj povolanie nebožtíka – učiteľ, lekár, kňaz, profesor, riaditeľ, notár ... Keby na cintoríne ležal Zachej, čo by tam bolo napísané? Colník a boháč. My by sme sa možno pri ňom zastavili a povedali si: Čo máš z toho, že si bol hlavným vyberačom daní, čo máš z bohatstva, ktoré si si nakradol? To by sa však stalo iba vtedy, keby nereagoval na Kristovu výzvu. Ale keďže na ňu zareagoval, povedali by sme mu: Keďže si Krista prijal a zmenil si svoj život podľa neho, zaistilo ti to nebo aj slávu.
O jednom mníchovi z bohatého kláštora sa hovorí, že šiel navštíviť pustovníka, ku ktorému chodil po radu. Opýtal sa ho: Otče, počul som, že pravá chudoba je v duchu, ako to učí evanjelium. Správne, odpovedal pustovník. Potom aj ľudia, ktorí majú majetok a nelipnú na ňom, sú v pravom zmysle chudobní duchom. Celkom správne, povedal pustovník. Táto odpoveď mnícha potešila a už chcel odísť. Lenže pustovník ho zavolal a povedal: Požičaj mi osla, rád by som na ňom niekde zašiel. Mních bol ochotný dať mu hneď toho, na ktorom prišiel. Lenže pustovník ho nechcel a povedal: Ja by som chcel takého, ktorý nevrhá tieň na cestu, po ktorej ide. Mních sa zasmial: Takého osla predsa nemožno nájsť. Pustovník odpovedal: Myslím, že skôr nájdeš takého osla, ako bohatého človeka, ktorého srdce by nebolo zatienené jeho bohatstvom.
Nepohoršujme sa nad Zachejom, ale radšej ho napodobňujme. Potom aj naše stretnutie s Kristom nám prinesie obrat k lepšiemu a jeho prijatie do nášho života. Odhoďme od seba všetko, čo by zatieňovalo naše srdce pred pohľadom na Boha a spytujme si svedomie, čo to konkrétne je?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
