33. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať? On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: „To som ja“ a: „Ten čas je už blízko.“ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“
Lk 21,5-19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Veľa ľudí si dávalo veľké plány do života, boli zapálení a oduševnení za dajakú vec, ale napokon k úspešnému cieľu neprišli. Všetci to iste poznáme, že nestačí len začať, ale treba vytrvať, nedať sa znechutiť, odradiť či zviesť. Tým viac, keď sa jedná o niečo tak významné a dôležité ako je večnosť a spása. Pretože sme slabí, Ježiš nás chce poučiť, aby sme vytrvali na začatej ceste k nemu, keď hovorí: Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: To som ja a ten čas je už blízko. Nechoďte za nimi!
Ako prišlo k tejto Pánovej výzve? Okolo neho stáli ľudia, ktorí obdivovali architektúru a veľkoleposť jeruzalemského chrámu. To im dodávalo spokojnosť aj patričnú hrdosť. A do tohto pyšného postoja zasiahne Ježiš, keď povie: Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené. Iste si nedokážeme ani predstaviť paniku a zdesenie, ktoré medzi ľudom nastalo. Pýtali sa medzi sebou: Chrám má byť zničený? A kde je potom ochrana Najvyššieho a jeho sľuby dané prorokom? Napokon sa priamo spýtajú aj Ježiša: Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať? Na Pánovu odpoveď reagujú iba povrchne, lebo viac sa strachujú o chrám ako o svoju spásu, viac im išlo o chrám ako o seba.
Nepočúvame aj dnes podobne ustráchané správy, že Cirkev odchádza do minulosti, do zabudnutia, že je len málo ľudí, ktorí ju potrebujú, keďže je zastaraná a skostnatená? Preto vznikajú skupiny, ktoré chcú ako Židia strachujúci sa o chrám, ratovať Cirkev a jej tradíciu. Pritom si neuvedomujú, že nie oni zachraňujú Cirkev, ale ona zachraňuje ich, lebo iba v nej sa môžu spasiť.
Ježiš na otázku, kedy bude chrám zničený, neodpovedá, iba chce, aby tento fakt pýtajúci sa zobrali na vedomie, čím ich vystríha pred prípadnými ťažkosťami a vzápätí poukazuje na to ako majú správne žiť. Ľudia totiž v tom čase začnú hľadať falošných prorokov, teda kohosi, kto ich upokojí, čo Ježiš využil na to, aby ich pred nimi varoval. Budú totiž prekrúcať fakty a stotožňovať vieru s ekonomickými či politickými záležitosťami.
Nedeje sa niečo podobné aj dnes? Nechcú mnohí Cirkev zaradiť k ľavičiarom, pravičiarom, liberálom, konzervatívcom či dokonca k fašistom? Čo máme pod tým rozumieť? Ježiš hovorí: Nechoďte za nimi! A hneď na to varuje pred falošnými poplachmi o konci sveta, pretože takým rečiam sa ľahko uverí. Zmienka o zemetraseniach, hlade, moru, rôznych hrôzach a veľkých znameniach na nebi je prevenciou, aby sa ten, čo uveril Kristovým slovám neznepokojoval, keď sa niečo z tejto predpovede začne diať. Lebo rôzne falošné správy pôsobia zle na človeka, ktorý sa pod ich tlakom dopúšťa nerozumnosti a nedôstojnosti. Vnútorne upadá, zveruje sa akémusi osudu a stáva sa, že doslova prestáva byť sám sebou.
Spomeňme rôzne sekty, ktoré už mnohokrát očakávali koniec sveta, mali stanovený aj jeho presný dátum, členovia sa obliekli do bielych dlhých šiat a čakali. U mnohých vyvolá toto správanie úsmev, ale za týmito falošnými proroctvami je tragédia ľahostajnosti človeka, ktorá vedie až k odpadnutiu od Boha. Ježiš nás varuje pred týmito falošnými prorokmi, keď hovorí, že skutočný konflikt nie je okolo nás, ale v nás, v našom vnútornom zápase so zlými reakciami, ale aj so zlými ľuďmi. A ďalej hovorí: Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ježiš varuje svojich učeníkov, a teda aj nás, že môžu sa cítiť byť osamotení aj v kruhu vlastnej rodiny, ale nikdy nesmú odpovedať agresivitou na agresivitu. Veriaci človek vydáva svedectvo svojím správaním, lebo vtedy sa s ním zjednocuje sám Boh a dáva mu výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.
Môže nás v tejto súvislosti napadnúť otázka: Ako reagovať na nátlak, ktorý bude pochádzať od iných? Môžeme nad nimi zvíťaziť múdrosťou evanjelia. Lebo máme najlepšieho a najsilnejšieho ochrancu, Ježiša Krista, ktorý nám hovorí: Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.
Na jedno pracovisko prišli na zaučenie chlapci z Vietnamu, kde je už dosť katolíkov. Mnohí z nich prišli z krížikmi na krku. Jeden z nich videl nášho chlapca s riadne veľkým krížikom, ktorý mal nie ako oni pod košeľou, ale na svetri. S radosťou sa mu prihovoril, v nádeji, že sa tu stretol s mladým kresťanom, ktorý sa nehanbí za vieru. Zostal však veľmi sklamaný, keď tento chlapec o kresťanstve nevedel nič a na otázku, prečo nosí kríž, odpovedal, že u nás je to momentálne v móde.
Z dnešného Božieho slova plynie pre nás poučenie, aby sme plne praktizovali učenie lásky, zbavovali sa uzatvorenosti a budovali spoločenstvo Božích detí. Všetci si pritom uvedomujeme, že sa máme pripravovať na stretnutie s Pánom, ktorý bude naším Sudcom, ale keď sa budeme snažiť žiť podľa evanjelia, nemusíme sa báť toho dňa ani hľadať útechu u falošných prorokoch, lebo Boh svojich vyvolených nikdy nesklame.
Dištancujme sa od znechutenia a nedajme sa zviesť zo správnej cesty, pretože veríme v istý cieľ, ktorým je pre nás Kristus.