Je mesiac jún a my kdekoľvek sa pozrieme, sme uchvátení krásou prírody. Je to krása Boha a krása života, pričom máme chuť zvolať spolu so Žalmistom: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. Tieto slová iba potvrdzujú, že Pán večného života je pôvodcom všetkej krásy a dáva všetkému život.

Dnešná slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva zamyslieť sa nad tajomstvom krásy Božieho života. Keď však máme toto tajomstvo našej viery ohlasovať, cítime dvojnásobnú bezmocnosť. Bezmocnosť zoči-voči Bohu, ako sa ja, úbohý človek, môžem odvážiť hovoriť o jeho tajomnom živote a bezmocnosť voči ľuďom, keď sa ja, dnešný hlásateľ evanjelia, cítim rovnako bezmocný ako dávni proroci, ktorí prosili: Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som! Pán ich však uisťuje: Nehovor: Mladučký som, lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!

Cirkev, aj napriek bezmocnosti, smelo a nebojácne ohlasuje túto základnú pravdu nášho náboženstva, a ako dobrá Matka sa prihovára svojim deťom: Deti moje, pre záchranu dnešného sveta, teda aj pre vašu záchranu, je najdôležitejšie veriť v Boha Otca všemohúceho, aj v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, aj v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa. Deti moje, nebojte sa, Boh skutočne jestvuje a váš život, svet i dejiny sú zjavením moci, múdrosti a krásy Stvoriteľa. Deti moje, počúvajte a uverte, že Boh je váš Otec a vy ste jeho deti. Jasne to potvrdil jeho Syn, Ježiš Kristus, svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. On žije s Otcom v jednote a láske Ducha Svätého a najdôležitejšie je, že aj vám dáva účasť na vnútornom Božom živote.

Práve toto vedomie má nás napĺňať už v tomto živote veľkou radosťou, že aj my sme zapojení do Božieho života. Svätým krstom sme boli napojení do života Najsvätejšej Trojice a stali sme sa jej chrámami. Preto naším celoživotným úsilím má byť, aby sme v sebe tento Boží život za každú cenu udržiavali, zveľaďovali a nachádzali v ňom šťastie, radosť a pokoj. Kto na to zabúda, kto na to nedbá, toho život je prázdny a neúplný. Hľadajme ľudí, ktorí sú naozaj šťastní. Možno ich nie je veľa, ale pri nich zistíme, že šťastní sú preto, lebo žijú z Boha. Na druhej strane si všímajme ľudí, ktorí sú nešťastní a si aj zúfajú. Je to preto, lebo sa vzdialili Bohu, a keďže ich neustále trápi neistota a napätie, strácajú chuť žiť.

Kňaz rozpráva ako na faru prišla uplakaná žena a prosila: Pán farár, poďte dať pomazanie môjmu synovi. Kňaz s ňou šil na chirurgické oddelenie, kde na posteli v bezvedomí ležal 24-ročný muž. Doma mal manželku a 2-mesačné dieťa. Čo sa mu stalo? Prestal ho baviť život. Pokladal ho za najväčší nezmysel, a tak sa rozhodol s ním skoncovať. Výstrelom z pušky chcel ho ukončiť, lebo sa mu javil veľmi prázdny.

Tento príbeh nie je ojedinelý a opakuje sa veľmi často. Denno-denne si niekto siahne na život a my sa pýtame: Prečo ľudia strácajú chuť žiť? Prečo je okolo nás toľko nešťastia? Prečo sa ľudia nedokážu tešiť zo života? Tu existuje iba jediná odpoveď: Ľudia nechcú uznať, že krásny a šťastný život môže žiť iba človek, ktorý žije Boží život, ktorý žije s Bohom.

My, ktorí počúvame či čítame tieto slová, zamyslime sa nad sebou a spytujme si svedomie: Som spokojný so svojím životom? Viem sa z neho tešiť? Dokážem sa nadchnúť krásou prírody, ktorá ma obklopuje? Ak áno, pulzuje vo mne Boží život. Ak nie, žijem si iba svoj život, ale ten je prázdny a neexistuje žiadna rozkoš, ktorá by ho naplnila.

Neostáva nám nič iné, iba sa obnoviť a napojiť na Boží život. Udeje sa to cez úprimnú ľútosť a dobrú svätú spoveď. Potom uvidíme ako sa náš život zmení a stane sa krásnym, radostným a šťastným.