Sviatok Svätej Rodiny – v roku C
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41-52
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Otec s mamou kráčali vedľa seba, on s nastaveným ramenom, ona sa ho držala pod pazuchou a syn s dcérou pobehovali okolo nich. Keď sa deti dostali za rodičov, chlapček dal ruku vbok, sestrička sa zavesila do jeho ramena a vážne kráčali za ocinom a maminou. Iste mi dáte za pravdu, že pre dieťa je to najkrajší darček, keď sa rodičia dokážu držať za ruky, čím sa aj deti najlepšie učia životu.
Aj nás chce Ježiš učiť tomu, čo videl u svojho Otca, s ktorým tiež akoby kráčal ruka v ruke, ale aj čo videl doma v Nazarete, kde bol poslušný pozemským rodičom. Týmto postojom chce ľudí pripraviť na situáciu, akou je sviatosť manželstva.
Vždy, keď sa dvaja preň rozhodnú, musia opustiť otca aj matku. Sťažovala sa mladá žena kňazovi: Manžel mi neustále vyčíta, že jeho mama vie lepšie navariť, oprať, ožehliť ako ja. Prečo sa teda neoženil s ňou? Prečo sa svokra musí miešať do nášho života? Ježiš jasne hovorí: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Opustiť, povedal to sám Ježiš, ktorý má najlepšieho Otca a nielen povedal, ale aj urobil, aby si nás mohol zamilovať a žiť s nami, ba doslova splynúť s nami.
Druhý krok, ktorý je potrebné urobiť, keď chceme s niekým vytvoriť vzťah je, zjednotiť sa s ním. Sťažovala sa kňazovi istá pani: Boli sme rodinou na pohľadanie, máme tri už zaopatrené deti, a ani nám sa nežije najhoršie. Ale v poslednom čase si doslova lezieme na nervy. Kvôli akejkoľvek hlúposti sa pohádame, kričíme po sebe, manžel sa hneď rozčúli, je prieberčivý, nespokojný so všetkým, a už si ani nespomínam, kedy mi naposledy povedal, že ma má rád. Viete, že už mi hlavou prebehli aj myšlienky na rozvod. Ale teraz, po štyridsiatich rokoch manželstva sa máme rozvádzať?
Ježišovi však ani tento ľudský problém nie je ľahostajný. Tiež by nám mohol vyčítať, koľkokrát sme mu aj my dali dôvod na „rozvod“, keď sme ho zradili, ukrižovali, spravili z neho vydedenca. Ale ako by sa mohol rozviesť s láskou, v ktorej má každého jedného z nás? Preto prosí za nás Otca, ktorého nekonečne miluje: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. A nám, ľuďom, radí ústami apoštola Pavla: Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať, svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.
Aj Ježišove, aj Pavlove slová jasne hovoria, že manželstvo je o dávaní sa. Ježiš sám nás učí, čo to znamená a okúsil to aj Pavol, ktorý sa mu po svojom obrátení celý odovzdal. Kristus sa dáva v Eucharistii ako pokrm, čím z nás chce urobiť bratov a sestry a darovať nám lásku, ktorou je Duch Svätý. On dobre vie, čo znamená opustiť otca aj matku a aká hrozná je opustenosť na kríži, preto prikazuje tým, ktorí si chcú vytvoriť vzťah v manželstve: Musíte opustiť otca aj matku, vinúť sa k sebe a dávať sa jeden druhému!
Kňaz rozprával: Poznám starého pána, ktorého keď občas stretnem na ulici a opýtam sa ho, ako sa má, rozplače sa. Žije v izbičke, v ktorej je veľká vrstva prachu a špiny. Za mlada pil, ubližoval manželke aj deťom a teraz plače: Keby moja Marienka žila! A kňaz pokračuje: Ale už nežije, deti sa mu odcudzili, veď nikdy si ich nepritúlil ani nepohladkal a teraz žije ako bezdomovec. Je obrazom človeka, ktorý vraždil lásku a deti doslova čakajú, kedy zomrie, lebo sa za neho hanbia. Nebude im za ním vôbec ľúto, keďže celej rodine strpčoval život.
Učme sa všetci od Ježiša ako tie deti, ktoré napodobňujú rodičov, keď kráčajú zavesení do seba. Tí, čo žijú v manželstve, aj tí, ktorí doň hodlajú vstúpiť, uvedomte si, že vás čakajú určité stupne. Prvý je, odpútať sa od otca a matky. Ale pozor! Nezabudnúť na nich a vrátiť im čo najviac lásky, ktorú vám preukazovali. Druhý je pripútať sa, vytvoriť si vzťah, a to aj v takých chvíľach, keď si začnete liezť na nervy a možno aj uvažovať o rozvode. Život totiž sa nedá žiť na skúšku s jedným, a potom zasa s iným. Život musíte prežiť s tým, ktorému ste sľubovali lásku, úctu a vernosť až do smrti. To nemožno však robiť s prázdnym srdcom, ale so srdcom naplneným láskou.
Pripomeňte si, čo ste pred Pánom sľubovali, a aj odprisahali:
- Rozhodli ste sa uzavrieť sviatostné manželstvo. Teraz nastáva tá chvíľa, keď Kristus Pán tu pred zástupcom Cirkvi a pred cirkevnou obcou sviatostne spečatí vašu lásku. Preto sa vás pred Bohom a Cirkvou pýtam: Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné?
- Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vzájomnej úcte po celý život?
- Chcete si založiť rodinu. Pýtam sa vás pred Bohom a Cirkvou. Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a zákonov jeho Cirkvi?
A na všetky otázky ste obaja odpovedali: Áno!
Ježiš opustil Otca, lebo nás miluje, priľnul ku nám a obetoval svoj život za nás na kríži. Napodobňujme ho, lebo on je najväčším darom a vzorom pre človeka. Hľadajte ho vo vašich manželstvách a potom uvidíte, o čo bude váš spoločný život radostnejší a obohatenejší.