Priznajme si, že evanjelium o konci sveta sa ťažko počúva, a vôbec, človek na ten svoj osobný koniec sveta ani nemá chuť myslieť. Možno v práve počutom evanjeliu sa nám aj Ježišovo vyjadrovanie mohlo javiť ako čudné a vzdialené. Lenže, nesmieme zabúdať, že Ježiš tieto slová vyriekol pred vyše 2000 rokmi, kedy ľudia mali úplne inú predstavu o zemi a o svete ako my dnes. Ježiš nemal v úmysle vzdelávať ľudí v zemepise, fyzike či astronómii, ale chcel im zjaviť náboženskú pravdu. A keďže sa tak veľmi stal človekom, že sa nám vo všetkom, okrem hriechu, chcel pripodobniť, pripodobnil sa ľuďom aj v ich vtedajšom pohľade na svet. Preto je potrebné z jeho slov si vybrať podstatu, ktorá znie: Buďte pripravení, lebo neviete, kedy nastane koniec vášho života. Všetko, na čom si zakladáte, sa pominie a pominie sa aj slnko, mesiac, hviezdy a zostane naveky iba Boh.

Túto náuku vykladá Kristus pojmami, ktoré v jeho časoch boli obvyklé. Ľudia si mysleli o svete, že je veľkou okrúhlou doskou, na ktorej je upevnená nebeská klenba. O hviezdach mali predstavu, že sú na tejto klenbe upevnené, preto hovorí, že budú padať z neba a o zatmení slnka či mesiaca sa nazdávali, že je to tajomné Božie znamenie. Znova však treba pripomenúť, že tieto staroveké názory na svet či vesmír nás nemusia znepokojovať a treba prijať iba Kristovo náboženské posolstvo.

Rôzni sektári sa veľakrát zachytili do Pánových sietí a nespočetnekrát už predpovedali koniec sveta. Obliekli sa do bielych šiat, vystúpili na vrchy a očakávali jeho druhý príchod. Vy, starší, si iste pamätáte, že aj v našich časoch sa našli takíto falošní proroci, ktorí hovorili v ktorý deň a hodinu nastane koniec sveta a z ktorej strany sveta príde večný Sudca. Pán je však proti takýmto predpovediam a jasne ich vyvracia: O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.

Keď cestujeme dopravným prostriedkom podľa cestovného poriadku vieme, kedy prídeme do cieľa cesty, ale kedy skončí beh tohto sveta či kedy vesmír dospeje do svojho cieľa, to nevieme. Nevieme ani to, kedy sa skončí beh nášho života a nastane náš osobný koniec sveta, možno už dnes, možno zajtra, možno o niekoľko rokov... Práve preto, že nevieme, kedy zomrieme, nás Ježiš napomína, aby sme boli pripravení. Príprava spočíva v živote prežitom v jednote s Bohom aj ľuďmi. Ježiš hovorí: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.

Preto aj posledné okamihy nášho života majú byť preniknuté odpustením každému, vo všetkom a zároveň modlitbou za odpustenie hriechov, ktorá má vyvrcholiť v dobrej sviatosti zmierenia. Nie vždy je to však možné, preto v takom prípade treba každému odpustiť a úprimne ľutovať svoje hriechy. Veľmi môže pomôcť ten, ktorý je pri náhle zomierajúcom, aby u neho vzbudil ľútosť a modlil sa pri ňom. Aj preto sa naučme spájať večernú modlitbu so spytovaním svedomia a s ľútosťou nad hriechmi, lebo nikdy nemáme istotu či sa dožijeme nového dňa. Spytovanie svedomia nám očistí dušu a zároveň je aj dobrou prípravou na sviatosť zmierenia.

Alessandro Manzoni (1785-1873), katolícky spisovateľ, vo svojom románe Snúbenci, píše ako Christoforo zvyšok svojho života robí propagandu odpúšťania. Vo svojej kapse nosí povestný Chlieb odpustenia, ktorý odovzdáva pred smrťou ako dedičstvo Renzovi a Lucii so slovami: Ukážte ho svojim deťom a povedzte im, aby odpúšťali vždy a všetko!

Dnešná nedeľa pred nedeľou Krista Kráľa je nám ponúknutou príležitosťou si uvedomiť, že treba čo-to zmeniť, zanechať a začať nový život už teraz, aby sme po stretnutí s Bohom mohli pokračovať v jeho Kráľovstve. Usilujme sa aj počas nastávajúceho týždňa o to, aby sme ku každému človekovi pristupovali s láskou, a tým slúžili samotnému Pánovi.