Kontakt
1. pôstna nedeľa – v roku A
Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: – Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: – Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané: – Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.
Mt 4, 1–11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí ste videli film Evanjelium podľa Matúša, v ktorom je výstižne znázornený úryvok z dnešného evanjelia. Ježiš je na púšti a prichádza pokušiteľ. Vidno však iba tieň, stopy v piesku a počuť hrmot krokov. K Ježišovi sa blíži neviditeľná osoba, bytosť, démon. Režisér si veľmi dobre poradil so zobrazením diabla. On nie je strašidlo
z bábkového divadla, ani rohatý primitív s kopytami a chvostom, ktorý má dokonca súcit s dobrými ľuďmi a pomáha im, tak ako sa to snažia divákom predkladať niektoré rozprávky. On je satan, kritik Najvyššieho, duch, inteligentná bytosť, nepriateľ a záhubca človeka.
Kde sa vzala táto bytosť? V poetickom opise stvorenia v knihe Genezis sa každý stvorený deň končí vetou:
A Boh videl, že je to dobré. Šiesty deň, kedy Boh stvoril človeka, končí sa vetou: A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. Z týchto slov plynie, že zo všetkých Božích stvorení, by mala vyžarovať iba radosť a vďačnosť. Zlý však je tu, on existuje, a tak proti sebe stoja dva svety, dva zákony, dva konflikty – dobro a zlo.
Kto zasial kúkoľ do pšenice zeme? Písmo aj Cirkev jasne učia o prítomnosti diabla – padlého anjela. Boh stvoril všetkých anjelov ako dobrých, lenže niektorí vlastným rozhodnutím si volili radšej zlo a boli odvrhnutí spred jeho tváre. Majú však rozum a slobodnú vôľu. A keďže si sami zavreli nebo, lebo si zvolili zlo, ľuďom závidia blízkosť neba, a preto rozsievajú zlo a navádzajú naň.
My, veriaci, si máme uvedomiť, že diabol je realita a musíme voči nemu bojovať. Máme byť viac citliví pre zlo, jasne ho vidieť, pomenovať a odolávať mu. Dnes je to však ťažké, nakoľko sa nám všetko chce podávať vedecky, filozoficky a logicky, takže diabol sa akosi vytratil z nášho slovníka, z myslí, aj zo sŕdc, a tak jeho ovocie prijímame celkom prirodzene a automaticky. A čo je jeho ovocím? Spomeňme aspoň niektoré.
Vojny. Hľadá sa vinná či nevinná stránka, ale zabúda sa na to, že vojna je dielom diabla a je opakom Božej vôle, ktorá chce pokoj, lásku, milosrdenstvo, odpustenie …
Rozvody. Podľa štatistík stúpajú, ba čo viac, mnohí mužovia a ženy dnes žijú iba v partnerských zväzkoch, aby prípadné rozchody sa nemuseli riešiť administratívnou cestou a partneri tak zo dňa na deň ostávajú slobodnými ľuďmi, bez akýchkoľvek záväzkov a zodpovednosti. Keby tak rodičia, žijúci niekedy stovky kilometrov od svojich detí, vedeli, ako žijú, zhrozili by sa a zronení by hovorili: Ale, veď my sme ich vychovali úplne inak a boli sme im príkladom manželskej lásky, úcty a vernosti! V týchto prípadoch víťazí diabol cez nemravnosť, neviazanosť, sebectvo, nezodpovednosť, lakomstvo…
Násilie proti pravde. Ono násilie je dôkazom, že diabol má moc a chce, aby ľudia v neho neverili, posmievali sa mu, považovali ho za detský výmysel a sami sa pasovali za pánov sveta.
Úlohou Cirkvi, našej Matky, je v tomto zmätku brániť človeka pred zlom a povzbudzovať ho v boji proti diablovi. Najlepším útokom je život v milosti posväcujúcej, ktorá sa získava v dobrej svätej spovedi. Učenie apoštola Pavla je jasné. Efezanom píše: Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
Stredoškolák Martin sa sťažoval kňazovi, že spolužiaci ho nemajú v láske, lebo medzi nich nezapadol. Sám hovorí: Moja cesta je iná, ako sú ich cesty. Snažím sa žiť podľa evanjelia, skoro denne chodím miništrovať a pravidelne pristupujem k sviatostiam. Kňazovi rozprával, ako priniesli do školy akýsi oplzlý časopis a strkali mu ho pred oči. Keď im povedal, že nemá oň záujem, ponižovali ho. Hoci Martin žije v prostredí v ktorom má moc nemravnosť, ide proti prúdu, kvôli čomu sa stáva terčom výsmechu. V skutočnosti je však hrdinom, ktorého si treba vážiť.
Ježiš nám ponúka túto pôstnu dobu, aby sme cez modlitbu, pôst a sviatostný život bojovali proti zlu. Diabol pokúša veľkých a čistých, lebo kto sa nebráni proti zlu a je voči nemu ľahostajný, ten mu už patrí. Veľkým a čistým sa vtiera cez zmysly, búcha na dvere ich srdca, ale otvoriť nemôže, lebo proti srdcu, v ktorom je pravda a pokora, je bezmocný.
Snažme sa cez toto pôstne obdobie mať zatvorené dvere nášho srdca pred diablom a bojovať zbraňami, ktoré nám ponúka Pavol: pravdu, spravodlivosť, pokoj, vieru a Božie slovo. Nech nás v tomto boji posilňujú aj Ježišove slová: Kto vytrvá do konca, bude spasený.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
