Kontakt
3. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom.
Mt 4, 12-23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Prvé týždne nového roka vnášajú do životov mnohých našich občanov akúsi zvláštnu chaotickú atmosféru. Výkyvy počasia, problémy s energiou, zásobovaním či zdravotné problémy, ktoré spôsobuje extrémna klíma alebo nezdravé prírodné prostredie. A nám sa nevdojak vnucuje myšlienka: Čo sa to vlastne deje? Mladšia generácia to ešte nezažila a z toho dôvodu sa mnohí hrabú v dávnej minulosti, populárnymi sa stávajú horoskopy, pričom sa pridŕžajú rôznych pochybných predpovedí často psychicky chorých ľudí.
Či práve v tomto chaose a neistote neznejú silno Ježišove slová z dnešného evanjelia: Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo?
Ježiš dobre vedel, prečo tieto slová vyriekol. Veď aj počas jeho pozemského života ľudia zažívali mnohé spletité a chaotické situácie. Veď veľmi jasne už v prvej vete evanjelia sa zračí obraz doby: Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Prečo ho uväznili? Čo zlé urobil? Nič! Iba vyzýval k pokániu a hlásal pravdu, dokonca aj kráľovi Herodesovi vyčítal, že žije v cudzoložstve, čo neslobodno. Nepotreboval k tomu najmodernejšiu ozvučovaciu techniku ani netlieskal s masami tým, ktorí tvrdili, že všetko je v najväčšom poriadku. Práve preto, že mal pevnú „chrbtovú kosť“, prichádzali k nemu mnohí ľudia, vyznávali svoje hriechy a dávali sa pokrstiť. Všetci tí, ktorí prichádzali s dobrým úmyslom, odchádzali od neho naradostení, pričom sa sami stali hlásateľmi dobrej zvesti vo svojom okolí. Tí však, ktorí prichádzali s nekalým úmyslom, odišli s jasnou výčitkou: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Práve títo sa ho chceli zbaviť, zavreli ho a napokon aj zabili, mysliac si, že situácia sa vyrieši. Ale nevyriešila sa …
Na scénu totiž prichádza Ježiš. Prichádza tichučko, nepoznane, bez akejkoľvek reklamy, lebo nechce provokovať. Odchádza do Galiley, opúšťa Nazaret a usadí sa v pobrežnom mestečku Kafarnaum, čo bola silná pohanská oblasť, ako ju zhodnotil prorok Izaiáš: Ľud bývajúci v temnotách ... A my z dejín vieme, že bol to ľud žijúci v skorumpovanej spoločnosti, utápajúci sa v materializme, v nemravných výstrednostiach a orgiách. V tomto prípade ešte naliehavejšie zaznieva Ježišov hlas: Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!
Každý dobrý manažér vie, že na prácu nemôže zostať sám, ale potrebuje spoľahlivých spolupracovníkov. Vedel to aj Ježiš, preto k spolupráci pozýva Šimona s bratom Ondrejom a potom Zebedejových synov Jakuba a Jána. Prechádzajú celou Galileou, učia v chrámoch, ohlasujú radostnú zvesť o Božom kráľovstve, uzdravujú chorých, čím vnášajú do chaotickej situácie vtedajšieho sveta čosi nové, nevídané a neslýchané.
Avšak aký je rozdiel medzi vtedajšou a dnešnou dobou? Azda len ten, že veľmi pokročila veda, technika, vzdelanie a máme sa výrazne lepšie aj po materiálnej stránke. Ale, čo kultúra ducha? Človek chce dosiahnuť strop svojich možností, radostí a chúťok. Koľkí ľudia pociťujú doslova odpor voči slovám: Robte pokánie ... verte evanjeliu ... Aj keď to pre mnohých znie paradoxne, my, veriaci, by sme mali mať radosť z týchto slov. Možno ktosi namietne, že radosť je príliš odvážne slovo, najmä dnes, v chaotickej dobe, keď skoro každý človek má veľa dôvodov neradovať sa. Lebo každý čímsi trpí. Či už sú to choroby, sklamanie, sebectvo, podrazy od ľudí, neposlušnosť a neúcta detí, samota, životné tempo, zhon, nervozita, úzkosť ... Človek má pocit, akoby ľudstvo neustále balansovalo nad priepasťou možnej záhuby vzájomného zničenia sa.
Ale aj popri týchto problémoch či už našich osobných, spoločenských alebo svetových, máme mať radostného ducha pokánia. Každý dobrý skutok, ktorý sa rozhodneme vykonať, mal by sa niesť v duchu pokánia. Jedine tak dokážeme prehĺbiť, upevniť a zvrúcniť túžbu po nebeskom Kráľovstve spravodlivosti, lásky a pokoja, ktoré povstane teraz a tu v našom srdci.
Koľké deti by mohli žalovať rodičov, že hoci im dávajú všetko na svete, často im z ich strany chýba skutočná radosť. V duchu pokánia im treba dávať predovšetkým dobrú výchovu cestou lásky a osobného príkladu. Na druhej strane je zasa povinnosťou detí, zvlášť dospievajúcich a dospelých, v duchu pokánia obšťastňovať rodičov. Koľkí synovia a dcéry okrádajú rodičov o radosť a spôsobujú im zármutok nemravným, nezodpovedným a povrchným životom? A tieto tvrdenia môžeme zovšeobecniť na všetkých ľudí, ktorí majú žiť v duchu pokánia, majúc pred očami Desatoro, ktoré je návodom na život v duchu pokánia.
Čítal som, že v Číne žijú ľudia, ktorí umiestňujú televízne prijímače pred sochy svojich bôžikov, aby ich zabávali, avšak, keď nevyslyšia ich modlitby, vyhodia ich do smetí. My vieme, že náš Boh ostáva v nedostupných výškach a spoznať ho vo všetkej nádhere poskytuje nevysloviteľnú radosť. Tá sa však dostaví iba vtedy, keď budeme rešpektovať a žiť podľa jeho zákonov.
Nehľaďme na Ježišove slová o pokání s nostalgiou či so smútkom v srdci. Opak je pravdou, že s duchom pokánia sa k nám Božie kráľovstvo skutočne priblíži, ba čo viac, hlboko do nás prenikne. Potom aj v chaotickej dobe nebudeme smutní a nemusíme sa pýtať, čo sa okolo nás deje, lebo budeme vlastniť Boha, ktorý sa nám skutočne daruje, čo vlastne bude už nebeským kráľovstvom tu na zemi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
