Kontakt
5. pôstna nedeľa – v roku A
Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Jn 11, 3–7. 17. 20–27. 33b–45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Spomínate si ešte na evanjelium minulej nedele, keď Ježiš vrátil slepému zrak? Učeníci sa vtedy pýtali: Rabbi, kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, keď sa narodil slepý? Židia totiž každú chorobu či nešťastie pokladali za Boží trest. Ježiš im však múdro odvetil: Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.
Obdobný motív nachádzame aj v dnešnej správe o vzkriesení Lazára. Jeho sestry odkazujú Ježišovi: Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý. Je to konštatovanie plné dôvery, ktoré ani nepredpisuje Kristovi, čo má robiť, ani sa ho na nič priamo nepýta. On však využil Lazárovu smrť, aby povedal niečo, čo pomohlo ľuďom všetkých čias pochopiť jeden zo zmyslov choroby: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.
V tejto chvíli je treba nemyslieť iba na choroby naše alebo nám blízkych ľudí, ale aj na chorobu nášho národa, ktorý sa odkláňa od Boha a od viery v neho. Pokúsme sa trocha pozmeniť slová Lazárových sestier: Pane, národ, ktorý miluješ, je chorý! Ale zároveň si dosaďme aj jeho odpoveď: Choroba tohto národa nie je na smrť, ale na Božiu slávu. Týmto konštatovaním nás vyzýva, aby sme prosili, ale aj robili všetko, čo je v našich silách, aby sa jeho slová naplnili.
My tiež môžeme mať podiel na zázraku vzkriesenia. Ako? Pozorujme spoločne hlúčik ľudí, ktorý sprevádzal Krista k hrobu ako sa podieľali na tom, čo sa stane. Nechajme sa osloviť ich príkladom, ale aj súčasnou dobou, v ktorej sa podobne máme osvedčiť. Najskôr vidíme váhajúcich učeníkov, ktorí uvažujú či má vôbec cenu ísť do Judey a pritom niečo očakávať. Veď tam, kde Ježiš chce ísť, číhajú mu na život. Všimnime si Tomášových slov, ktoré aj keď sú pesimistické, sú statočné: Poďme aj my a umrime s ním. Aká vernosť na život i na smrť! Kedy k nej dorastieme aj my? Ďalej môžeme vnímať postoj Marty a jej vôľu uveriť aj v nemožné. Jej dialóg s Pánom je neskutočne silný a plný viery, takže niet žiadnych pochýb, aby sa po ňom nestalo niečo veľké. Určite sme neprepočuli ani vetu pred odvalením hrobového kameňa: Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe. Nie je tým vari vystihnutá aj diagnóza našej doby? Rozklad rodín, medziľudských vzťahov, voľné zväzky, rozklad duchovnej a mravnej identity človeka, strata dejinnej pamäti národa, ktorý kedysi, tak ako Lazár, miloval Pána a pozýval ho k sebe. Preto každý, kto si znova premyslí tento evanjeliový príbeh, pocíti v srdci túžbu po obnove, po vzkriesení národa aj tých, ktorí v ňom žijú. A hoci mnohí sú skeptickí, prijmime Pánovu výzvu, ktorou povzbudil Martu: Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu? Potom sa pomodlil a vopred ďakoval Otcovi, lebo vedel, čo sa stane: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.
Pri duchovnej obnove nášho národa a jeho prebudení k životu bude iste v mnohom záležať na nás. Tak ako apoštoli, Lazárove sestry i ostatní prítomní sa podieľali na Lazárovom vzkriesení, tak sa aj my chceme svojou vierou a účasťou podieľať na tomto diele aj keď sme hriešni a nehodní. Preto na prvom mieste musí byť všetkým jasné, že obnova nášho národa bude predovšetkým zázrakom Božej moci a lásky, ktorou sa Pán dotkne nás všetkých.
Do spovednice vstúpil mladý človek. Staručký kňaz si ho vypočul a hneď spoznal, že má pred sebou kajúcnika, ktorý prišiel skôr so svojimi nedokonalosťami, ako s nejakými závažnými hriechmi. Napriek tomu tento úprimný, zbožný mladík prežíval vo svojom srdci bolesť a trápil sa nad tým, aký bol. Hanbil sa sám pred sebou, pred Bohom i pred kňazom. Do hĺbky duše ho prenikala vlastná nehodnosť. Kňaz mu teda vyrozprával tento kratučký príbeh: Narodil sa chlapec, no od začiatku bol celkom iný ako ostatní. Jeho telo bolo celé zdeformované. Okrem jasných modrých očí nebolo na ňom ničoho, čo by tešilo ľudský pohľad. Keď vyrástol, prišiel raz k svojej mame, ktorá by pre neho urobila všetko na svete a spýtal sa: Mama, prečo ma máš rada? A dostal veľmi zvláštnu odpoveď: Preto, že si škaredý … V tej chvíli chlapec pochopil, že tejto láske môže veriť. Po tomto príbehu sa tvár kajúcnika rozjasnila. Pochopil. Bol síce na jednej strane „škaredý“ a dobre o tom vedel, ale na druhej strane mu bolo jasné, že je tu Boh, ktorý ho má rád, a ktorému to, že je škaredý neprekáža. Na pozadí vlastnej nehodnosti začal vnímať, že všetko v jeho živote je darom, ktorý si vôbec nezaslúži a za každým z tých darov stojí veľké milujúce srdce Boha. A to bol pre neho najväčší dôkaz, že tej láske môže v akýchkoľvek podmienkach a udalostiach života veriť.
Aj my, aj náš národ, si uvedomujeme svoju škaredosť, hriešnosť, časté odvrátenie sa od Boha, preto skúsme v tomto piatom pôstnom týždni povzbudení výrokom Marty aj apoštolov ísť za Ježišom, tak ako on šiel za Lazárom, lebo láska, ktorá nie je schopná sa obetovať do krajnosti, nie je skutočnou láskou. A v tomto duchu sa učme aj jeho modlitbe, ktorá vie ďakovať ešte skôr ako vysloví prosbu.
Pane, chceme dnes ďakovať za to, že nás vyslyšíš, lebo nenecháš bez odpovede volanie tých, ktorí ti dôverujú, že náš národ opäť ožije novým životom. Veríme, že tvoja odpoveď bude ešte väčšia a prekvapivejšia ako naše volanie. Pomôž nám nezostať iba pri slovách. Ty sám si Slovom, ktoré sa stalo Telom. Daj, nech sa tvoj život zmocňuje aj nás, aby sme stále viac žili tebou, skrze teba a pre teba.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
