5. veľkonočná nedeľa v roku A
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám
miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik
nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?!
Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi
a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“
Jn 14, 1 – 12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Májové počasie láka ľudí do prírody, aby sa občerstvili sviežim vzduchom a vôňou jari. Mnohí ľudia využívajú dovolenky či víkendy aj na výlety do zahraničia. Čítal som, že v jednej alpskej dedinke je malý, podivuhodný kostolík. Okolo
neho rastie mnoho krásnych kvetov, ale keď vstúpite dovnútra, zaskočí vás pohľad na ľudské kostry, každá s menom a priezviskom človeka, s dátumom narodenia aj smrti. Niektorí turisti keď vstúpia dnu, doslova utečú von, ale nájdu sa
aj takí, ktorých tento pohľad pohne k zamysleniu: To má byť ukončením života a nič viac? Načo vlastne je človek na svete?!
Jednoznačnú a prekrásnu odpoveď nám dáva Ježiš, keď učeníkom, ale aj nám, hovorí: Idem k Otcovi. Táto veta zaznieva v celej jeho rozlúčkovej reči a tiahne sa cez ňu ako zlatá niť. Zdá sa, akoby Ježiš otváral alebo rozhrnul ťažkú
oponu, ktorá ohraničuje náš pozemský život. Keď ju zdvihol, vidí za ňou svojho Otca a vyjadruje sa, že sa už nemôže dočkať okamihu, kedy sa k nemu vráti. Ježiš nevidí ťažisko svojho bytia na uliciach, na námestiach, na popredných
postoch alebo v radovánkach, ale vidí ho pri nebeskom Otcovi.
Taký istý cieľ máme mať aj my. Aby sme však tomu verili, a aby sme si boli celkom istí, Ježiš výslovne povedal: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď
odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Ježiš ukazuje, čo sa udeje pri smrti každého človeka a hovorí, že si po neho príde a vezme ho so sebou. Z jeho slov plynie, že
pozemský život nie je naša definitívna vlasť a koncom nášho života nie je kostra a neskôr prach a popol. Tento život je len prvá fáza ľudského života za ktorým nasleduje druhá, ktorá už nie je ovládaná zákonmi tohto sveta. Náš život
je putovaním k nebeskému Otcovi a táto púť je jeho cieľom a zmyslom.
Práve tu si uvedomujeme úžasnú skutočnosť, že život sa nekončí v hrobe, ale pokračuje u nebeského Otca. Preto, že to znie neuveriteľne, niektorí argumentujú, že nik sa odtiaľ nevrátil, kto by nám to dosvedčil. Aj apoštol Filip bol v
neistote, preto povedal: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí. Na to mu Ježiš odvetil: Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca?! Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?
Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Ježiš jasne hovorí, že on je dôkazom
existencie nebeského Otca a večného života. On predsa nemôže klamať, lebo je Pravda! Ale je aj Cesta! Práve po nej prídeme k Otcovi, ak budeme na neho hľadieť a snažiť sa napodobňovať život, ktorý on žil tu na zemi. V jeho živote
vnímame modlitbu, prácu, poslušnosť a lásku k Otcovi aj k ľuďom. To je jediná a najistejšia cesta do večnosti.
Starý rybár rozpráva ako sa vybral so synovcom chytať ryby. Keď už boli člnkom ďaleko od brehu, mladý študent si všimol, že strýko mal na veslách niečo napísané. Na jednom vesle bolo slovo Ora a na druhom Labora. Keď sa opýtal na
význam oných, dostal odpoveď, že je to staré heslo mníchov a znamená: Modli sa a pracuj! Mládenec sa pousmial a povedal: Práca je cesta ku kultúre, vede, pokroku…, ale modlitba? Po chvíli strýko začal používať len jedno veslo so
slovom Práca a čln sa začal točiť dookola. Začudovaný študent dostal odpoveď: Chceme ísť dopredu, ale vidíš, že len s prácou to nejde. Ten, čo pozná len a len prácu aj keď je si myslí, že je šťastný, stojí na mieste a stále sa točí
dookola. Kto však v živote praktizuje aj modlitbu, dosiahne cieľ, aj keď neraz je to veľmi ťažké.
A aké poučenie plynie pre nás? Bez Boha je život ľahší, ale smrť ťažšia, s Bohom je život ťažší, ale ľahšie je zomieranie, pretože človek má nádej. Láskyplné Ježišove slová z dnešného evanjelia len potvrdzujú, že je to hlboká pravda
a pre jeho prísľub večnosti sa skutočne oplatí veriť a nábožne žiť.