6. veľkonočná nedeľa v roku A
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Jn 14, 15–21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každého človeka, či chce alebo nechce, sprevádza od narodenia až po smrť reklama. Keď sa narodí jednotlivé firmy ponúkajú dieťaťu všetko, čo potrebuje pre život aj zábavu. Ponuky pokračujú celý život či už pracovné, voľnočasové alebo
zdravotné, až napokon končia najvýhodnejšími ponukami pohrebných služieb.
Do všetkých týchto ponúk dnes zaznievajú Pánove slová: Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.
V týchto slovách nám Ježiš ponúka návod na správny ľudský život. Zvieratá to majú jednoduchšie, lebo nepotrebujú k životu žiadny návod, morálku ani reklamu. Ich život sa rozvíja jedine podľa vnútorného inštinktu, ktorý je do nich
vložený. Človek však potrebuje na život správny návod a potrebuje si ho osvojiť, aby žil šťastne. Preto nám Ježiš takýto návod ponúka a hneď tromi spôsobmi: svojím životom, príkladom a posilou.
Ježišov príkaz je jasný a apoštol Ján, ktorý ho počul na vlastné uši, zaznačil ho v evanjeliu, ktoré sme si pred chvíľou vypočuli. Ale aj ostatní evanjelisti prízvukujú, že Pán často zdôrazňoval lásku v ľudskom živote. Matúš píše:
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Marek uvádza zasa iné Kristove
slová, ktoré adresoval zákonníkovi ohľadom najväčšieho prikázania: Prvé je: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej
svojej sily! Druhé je: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet. A napokon Lukáš zachytil Ježišove slová, ktoré povedal zákonníkovi, keď mu správne odcitoval starozákonný príkaz
lásky: Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!
Na Ježišovi je však úžasné, že iba neteoretizoval, ale nám ukázal ako má vyzerať láska v praxi. Ukázal nám úžasný príklad lásky k Otcovi aj k blížnemu. K Otcovi ju preukazoval cez vrúcnu modlitbu, keď sa s ním rozprával dlhé hodiny,
čo potom vyvrcholilo ochotným plnením jeho vôle. Sám to jasne vyjadril: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo.
Pre ľudské oči však bola viditeľnejšia Ježišova láska k ľuďom. Jeho súčasníci na vlastné oči videli ako uzdravoval chorých, slepých, hluchonemých, malomocných, ale aj ako vzkriesil mŕtvych a odpúšťal hriechy. Napokon veľkodušne
splnil aj to, čo o sebe prehlásil: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Že to myslel vážne a chcel nám ukázať príklad, aby sme ho nasledovali, jasne dokázal pri Poslednej večeri, keď umyl
apoštolom nohy a povedal im: Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.
Ježiš nám dal nielen príkaz a ukázal príklad, ale nám dáva aj posilu plniť to, čo od nás očakáva. Táto posila je Eucharistia. Tak ako ku každodennému životu potrebujeme chlieb, tak posilou každodennej lásky k Bohu a k blížnemu má nám
byť eucharistický chlieb. Tu vidíme, ako sa nebeský Otec prostredníctvom svojho Syna o nás dobre postaral.
Napriek Ježišovej snahe konštatujeme, že život lásky vo svete je úbohý. Kde sa stala chyba? Môže byť u Ježiša? Neurobil pre nás vari maximum?
V londýnskom Hyde-Parku, kde môže rečniť, kto len chce, rozprával o Ježišovi aj kňaz, člen z Rádu sv. Dominika. Do jeho kázne sa zamiešal krik výtržníka, ktorý pôsobil veľmi zanedbaným, špinavým a neupraveným dojmom: Po
dvetisícročiach kresťanstva sú ľudia stále zlí, páchajú zločiny a nemravnosti. Kde je tu potom pôsobenie Ježišovej sily, o ktorej rozprávate? Páter mu pokojne odpovedal: Máte pravdu! Je to už 2000 rokov, čo Ježiš vyhlásil príkaz
lásky a predsa, ľudia sú stále zlí. Chcel by som však poznamenať, ale prosím, bez urážky, že aj mydlo bolo vynájdene už pred pár storočiami a váš krk je predsa špinavý. Mali by sme z toho usúdiť, že mydlo nie je dobré na to, aby
očistilo krk? Určite nie! Mydlo nie je na vine, ale ľudia, ktorí ho nepoužívajú...
V Ježišovom návode nie je chyba na správny ľudský život, ale je v ľuďoch, ktorí návod nerešpektujú a jeho posilu neprijímajú. Preto otvorme svoje srdcia a mysle pre Ježišov príkaz a príklad lásky, aj pre posilu lásky. Potom náš život
sa stane naozaj krajší, ľudskejší a šťastnejší.