Kontakt
11. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
Mt 9,36 - 10,8
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí ľudia neznesú pohľad na utrpenie druhých, neznesú pohľad na zábery z vojen, zemetrasení, zomierajúcich kovidových pacientov či utečencov, plaviacich sa na chatrných člnoch, ktoré sa už-už môžu potopiť. Z týchto záberov sú veľmi smutní a ďakujú Bohu, že my sa máme ešte relatívne dobre. Máme čo jesť, máme sa kde vyspať, dostávame plat či dôchodok a všetko sa javí byť v poriadku. Lenže človek nie je iba jedák, pracant alebo spáč, on je oveľa viac a Ježiš to veľmi dobre vedel.
Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry (1900-1944) napísal knihu s názvom: Vietor, piesok a hviezdy. V knihe opisuje rodinu vezúcu sa na sedliackom voze. Videl mladú, zoslabnutú ženu s bledým a chudým dieťaťom v náručí, ktorá akoby spala a vedľa nich v špinavých šatách ležal jej muž, stočený, apatický, akoby o žene a dieťati ani nič nevedel. Spisovateľ sledujúc tento obraz sa pýta: Ako je možný zo strany muža taký nezáujem? Veď boli chvíle v ich mladosti, keď sa na ženu usmieval a ona sa červenala, keď ju oslovil a pritom sa upravovala, aby mu nebola ľahostajná a páčila sa mu. Ako je možné, že teraz iba leží na voze ako kus dreva a nemá záujem o vlastnú rodinu?
Ako je to možné, pýtame sa aj my, keď ľudia, ktorí by sa mali ctiť a vážiť, žijú vedľa seba ako cudzie bytosti? Práve na týchto ľudí myslí aj Ježiš a súcití s nimi. Pekne to vystihol evanjelista Matúš, keď napísal: Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
Ježiš myslel na mladé rodiny, ktoré sa častokrát po krátkom čase spoločného života rozpadajú. Štatistiky sú neúprosné, keď tvrdia, že každé tretie manželstvo sa rozvádza. Ľudia, ktorí sa mali tak radi, že nemohli žiť jeden bez druhého, sa odrazu začnú nenávidieť, hoci po hmotnej stránke sa majú až nad pomery dobre. Ako je to možné? Možno nemali dobrý príklad vo vlastnej rodine, možno bola zanedbaná ich predmanželská výchova, možno boli nezodpovední počas známosti a keďže už vtedy žili ako manželia, zrazu v manželstve si nemali čo dať. Pravda je aj taká, že mnohí ľudia vnímajú rozvod ako bežnú vec a snažia sami seba presvedčiť, že keď to v manželstve prestane fungovať, lepšie je odísť. A najsmutnejšie na tom je, že takto zmýšľajú aj ľudia, ktorí sa prezentujú ako praktizujúci veriaci, vyrastajúci a dospievajúci v blízkosti fár a kláštorov.
Ježiš však myslel aj na deti a bolo mu ich ľúto. Nemal na pamäti iba tie, ktoré hladujú, nemajú lieky a nedostáva sa im vzdelanie, ale myslel aj na tie, ktoré trpia hrubosťou rodičov, trýznením, zanedbanou výchovou a v neposlednej miere aj rozvodmi. To sú deti, ktoré síce majú oboch rodičov, ale sú na úrovní polosirôt, lebo rodičia ich často používajú ako živý štít ubližovania a ponižovania toho druhého.
Ľúto mu bolo aj prestarnutých a osamelých ľudí, ktorí hoci žijú medzi inými ľuďmi, trpia samotou a nezáujmom. Nemajú nikoho, kto by ich mal rád, kto by prejavil o nich záujem a daroval im aspoň trocha ľudského tepla.
K týmto všetkým ľuďom, mladým aj starým, Pán posiela svojich apoštolov a hovorí: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Cez týchto robotníkov, o ktorých dostatok máme prosiť, posiela radostnú zvesť, že život nie je iba na zemi, že nejestvuje iba chlieb zábavy a zdravia, čo všetko je síce krásne, ale iba dočasné. Človek však má v sebe zakódovanú túžbu chcieť viac, túžbu po trvalom uspokojení, bezpečí, istote a šťastí. Dal by Pán, aby sme už v mladosti dokázali pochopiť túto skutočnosť! Potom by nebolo ťažké sa uspokojiť s tou trochou šťastia, zdravia a radosti, ktorú nám dnešný svet poskytuje. Nebolo by ani ťažké znášať aj nevyhnutné trpkosti a nedostatok, čo by spôsobilo, že by sme dokázali byť k druhým dobroprajní a prispieť im k radosti.
Známy argentínsky futbalista Diego Maradona (1960-2020) raz povedal: Futbal je hra proti logike. Hráč najprv do lopty kopne, a potom za ňou uteká. Ale hráč musí ju aj prihrať, odovzdať inému a dotiahnuť do brány.
Tak je tomu aj v živote. Ak budeme aj my takto zmýšľať, náš život bude radostnejší, spokojnejší a hlavne budeme žiť v nádeji, že vo večnosti nás čaká niečo omnoho krajšie a za tým sa v živote oplatí utekať. Len pevne verme Ježišovi!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
