Medzi nami žijú ľudia, ktorí svoje rozprávanie vedia veľmi dobre „okoreniť“ rozličnými historkami, príbehmi alebo príkladmi. Týchto ľudí radi počúvame, lebo sú nielen zábavní, ale aj múdri. Majstrom v rozprávaní bol aj Ježiš. Evan­jeliá sú popretkávané jeho podobenstvami a prirovnaniami, ktoré často doslova otriasli ľuďmi. Veď si len spomeňme ako ho chceli zabiť, keď im svitlo, že podobenstvo je o nich, o ich zlých skutkoch a vlastnostiach.

Aj v dnešnom evanjeliu nachádzame až štyri kratučké podobenstvá o poklade, kupcovi, rybárskej sieti a hospodá­rovi, ktoré aj napriek krátkosti sú plné múdrosti a poučenia. Možno dnes by Ježiš začal tieto podobenstvá rozprávať trocha inak. Napríklad: Jeden človek dlho vyhľadával inzeráty na internete, až sa dočítal: Predám nový rodinný dom so záhradou v lokalite 15 km vzdialenou od hlavného mesta. Okamžite sa tam vybral a zisťoval či ponuka je seriózna a či dom je hodný sumy, ktorú majiteľ zaň žiada. Ak sa o tom presvedčí, zoberie si hypotéku alebo vyberie z banky všetky peniaze a dom kúpi.

Za Kristových čias neboli banky ani trezory a ľudia si peniaze uchovávali doma. Keď im hrozilo vážne nebezpe­čenstvo, napríklad počas vojny alebo iných nepokojov, peniaze vložili do hlineného džbánu a ten zakopali niekde na záhrade alebo na poli. Rodina sa časom pominula a pole sa dostalo do cudzích rúk aj s pokladom, o ktorom však nik nevedel. Až ktosi, kto pracoval na poli, poklad našiel a snažil sa pole rýchle kúpiť, lebo ak by mu už právoplatne pat­rilo, bude jeho aj s pokladom. Podobne jedná aj obchodník s perlami, ktorý dnes by mohol byť napríklad starožitníkom. Dobre pozná hodnotu šperku a hoci doterajší majiteľ si ho vysoko cení, starožitník si je vedomý jeho skutočnej hodnoty, a preto zaplatí za šperk veľké peniaze, lebo vie, aká je jeho skutočná cena.

V roku 1867 v Južnej Afrike vchádzal do osady kupec a všimol si, že pri vstupe sa deti hrajú v piesku. Jedno z nich držalo v ruke predmet, ktorý sa na slnku veľmi leskol. Spýtal sa dieťaťa, čo to má a ono odvetilo, že kameň. Kupec vytiahol z vrecka zopár sklenených korálikov a vyzval dieťa, aby ich vyme­nilo za jeho kameň. Dieťa sa potešilo a súhlasilo. Kupec sa cestou zastavil v najbližšom meste, kde vyhľadal klenot­níka a spýtal sa na kameň. Ten uveličený po preskúmaní kameňa povedal: Je to veľmi vzácny diamant neoceniteľnej hodnoty. Kupec opäť zašiel do osady a kúpil celé pole, na ktorom deti našli kameň.

Čo sledoval Ježiš cez tieto podobenstvá? Poľom je Cirkev a pokladom je evanjelium, ktoré sleduje konečný cieľ – večnú spásu. Keďže cena Božieho kráľovstva je nesmierna, vyplatí sa preň priniesť akúkoľvek veľkú obetu. Tragédiou nejedného človeka však je, že vidí iba pozemské statky, len pomíňajúce dobro a nechápe, že sú tu aj hodnotnejšie a po­trebnejšie poklady. Nechápe, že k dosiahnutiu nebeského kráľovstva je potrebná obeta, boj, vytrvalosť a dokonca aj kríž.

Ak niekto bude vidieť v kresťanstve len zákazy a nariadenia a vo viere iba zahmlené spomienky z detstva, keď do­speje, už nebude veriť. Bude vidieť síce kúzlo Vianoc a veľkonočné sviatky jari, ale nikdy nepredá, čo má, aby kúpil pole s pokladom. Postačí mu poklad a perla, ktorú má tu na zemi a bude sa utápať vo svetských radovánkach alebo preklínať osud, ktorý mu tieto radosti odopiera.

Nebeské kráľovstvo je krásne a ten, kto ho pochopil, je ochotný obetovať pre tento poklad všetko, dokonca aj život. V 20-tych rokoch minulého storočia bolo v Mexiku veľké prenasledovanie kresťanov. Jedným z mučeníkov bol aj páter Michal Pro. Narodil sa v zámožnej rodine v roku 1891 a po skončení strednej školy pomáhal otcovi, ktorý bol riadite­ľom baní. Po tom ako sa jeho dve sestry rozhodli vstúpiť do kláštora, rozhodol sa urobiť to aj on. V roku 1911 vstúpil k Jezuitom a po štúdiách v Amerike aj v Európe bol v roku 1925 vysvätený na kňaza. Od predstavených bol povolaný do vlasti, kde už prebiehal tvrdý boj voči Cirkvi. Kláštory boli zatvorené, a akákoľvek pastoračná práca zakázaná pod trestom smrti. Pro sa skrýval u príbuzných a známych a podľa možností rozvíjal pastoračnú činnosť. Niekoľkokrát sa mu podarilo utiecť pred agentmi štátnej bezpečnosti, ale v novembri 1927 bol chytený a bez súdu odsúdený na smrť. Verejne ho popravili 36-ročného zastrelením 23. novembra 1927. Jeho posledné slová boli: Nech žije Kristus Kráľ! Za blahoslaveného ho vyhlásil sv. Ján Pavol II. v roku 1988.

Páter Pro vedel, že na kúpu poľa s pokladom drahocennej perly sa oplatí priniesť každá obeta, dokonca aj obeta vlastného života. Získal Božie kráľovstvo a radosť, ktorá mu nikdy a ničím nebude odňatá.

Zamyslime sa dnes nad svojím životom, nad mojím životom a pýtajme sa: Ja aké perly hľadám, po akom poklade túžim? A prosme o milosť, aby sme našli pravý poklad, pravú perlu – nebeské kráľovstvo.