Kontakt
19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Mt 14, 22-33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Málokto z nás zažil búrku na mori. Dôvodom je, že more nemáme, a keď v lete cestujeme k nemu, obyčajne sa zdržiavame na pláži. Keď však vidíme približujúcu sa búrku, utekáme do hotela, kde sme v bezpečí. Ale ľudia žijúci pri mori by dlhé hodiny vedeli rozprávať o tom, čo búrka na mori znamená a aké nebezpečenstvo predstavuje pre tých, ktorí sa na ňom plavia alebo blízko neho bývajú.
V rybárskej osade vo Francúzsku žil 14-ročný Peter. Pri jednej silnej búrke, ktorá vyvolala vysoké vlny, zostala zaplavená celá osada. Z ľudí žijúcich v osade sa zachránil iba on, a to tak, že sa vyšplhal na stožiar, ktorý zostal vyčnievať nad vodou a jeden z námorníkov, ktorý na stožiari hľadal tiež záchranu, dal mu kúsok lana, aby sa o stožiar priviazal. Ochotný námorník, sa žiaľ, po niekoľkých hodinách unavil, skrehol od zimy a spadol do vody. Peter vďaka lanu sa dočkal rána a začal kričať, keď videl, že k stožiaru pláva rybárska loď so starým rybárom. Ten započul chlapcovo volanie a kázal mu, aby sa odviazal a skočil do vody. Peter bol unavený, skrehnutý, a keď sa z posledných síl odviazal, bezvládne spadol do vody. Rybárovi sa ho len s veľkými ťažkosťami podarilo vytiahnuť, ale bol zachránený. Za život vďačil dvom ľuďom: námorníkovi, ktorý mu dal lano a rybárovi, ktorý ho vytiahol z mora do lode.
Príbeh z dnešného evanjelia sa udial po zázračnom rozmnožení chleba, keď sa Ježiš odišiel modliť na horu a apoštolov poslal, aby sa preplavili na druhý breh jazera. Na jazere sa rozpútala silná búrka, ktorá vyvolala veľké vlny, ktoré zmietali loďkou. Apoštoli sa snažili čo najrýchlejšie dostať k brehu, ale vtom uvideli akúsi postavu, kráčajúcu po jazere. Jeden druhého sa vypytovali: Vidíš to aj ty? Nie je to dajaký prízrak? Môže človek kráčať po vode? Veď oni, rybári, ktorí väčšinu života strávili na jazere, dobre vedeli, že to nie je možné. Preto sa im ani nedá čudovať, že volali: Mátoha! Evanjelista Matúš dodáva: A od strachu vykríkli. Vtom však začuli Pánov hlas: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa! To by ani nebol Peter, keby nereagoval ako prvý z apoštolov: Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode. A Ježiš mu povedal: Poď! Matúš píše, že Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď pocítil silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? Evanjelista napokon dodáva: A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
Zázračné rozmnoženie chleba v predchádzajúci deň, chôdza po mori a utíšenie búrky, čoraz viac vnukalo apoštolom myšlienku, že Ježiš nie je obyčajným človekom. Preto aj keď vystúpili na loďku klaňali sa mu a vraveli: Naozaj si Boží Syn!
Búrky však nebývajú iba na mori a jazerách, ale aj v ľudských dušiach. Každý z nás už prežil dajakú búrku vo svojej duši. Raz to bola búrka rodinných, inokedy manželských problémov alebo vážna choroba, školské či študentské problémy, možno silné pokušenia ... A všetci ako sme tu, musíme počítať, že hocikedy môže do nášho života vstúpiť búrka, pričom je úplne jedno či sme mladí, alebo starí.
Čo máme vtedy robiť? Predovšetkým byť mysľou a srdcom blízko pri Ježišovi a prosiť ho: Pane, zachráň ma! Pane, pomôž mi! Vtedy môžeme dúfať, že vnukne nášmu svedomiu dobrú radu alebo vnukne našim blízkym či priateľom, aby nám pomohli.
K svätému Vincentovi Ferrerovi (1350-1419) prišla raz istá žena a sťažovala sa na svojho muža, ktorý vyvoláva doma búrku tým, že je ufrflaný, zlostný a doslova sa s ním nedá vydržať. Prosila ho o dajaký prostriedok, aby v dome zavládol pokoj. Choď do nášho kláštora, povedal jej svätec, a povedz bratovi vrátnikovi, aby ti dal trochu vody z kláštornej studne. Keď muž príde domov, zober za hlt vody, opatrne ju drž v ústach a uvidíš, že zažiješ zázrak! Žena urobila ako jej svätec prikázal. Keď sa muž večer vrátil, začala sa v ňom hneď ozývať nevôľa a netrpezlivosť. Žena sa rýchlo napila z tej tajuplnej vody a zovrela pery, aby udržala vodu v ústach. A naozaj! Muž čoskoro zmĺkol. V ten deň búrka rýchlo pominula. Žena viackrát vyskúšala tento tajný prostriedok a odvtedy jej muž bol ako vymenený. Mal pre ňu opäť milé slovo, dokonca ju pochválil za jej vľúdnosť a trpezlivosť. Žena, šťastná z toho ako sa jej muž zmenil, opäť zašla za svätcom a žiariac radosťou, rozprávala mu o úspechu tajomného prostriedku. Ten zázrak, dcéra moja, povedal usmievajúci sa Vincent, nespôsobila voda z kláštornej studne, ale len a len tvoje mlčanie. Predtým si svojho muža dráždila odvrávaním, ale tvoje mlčanie ho utíšilo. V Španielsku podnes majú príslovie na liečenie ľudských búrok: Pite vodu svätého Vincenta!
Teraz, hoci už Ježiš nebýva medzi nami vo viditeľnej podobe, neustále chce utišovať búrky nášho života a ochraňovať ohrozených rukami dobrých ľudí, pričom pri tejto činnosti počíta aj s nami. Často teda uhášajme duchovný hlad Ježišovým chlebom - Eucharistiou, aby sme z neho čerpali posilu pre túto činnosť.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
