22. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
Mt 16, 21–27
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Dnešná nedeľa je poslednou prázdninovou nedeľou. Mnohí uvažujete nad tým, ako ste voľné dni prežili, čo vyšlo a čo sa nepodarilo. Človek však nemôže neustále len odpočívať. Treba aj pracovať, aj študovať. Veď tak robil aj Ježiš. On však ukazuje, čo je najdôležitejšie vykonať pred prácou – modliť sa. Utiahol sa na osamelé miesto a častokrát celú noc strávil rozhovorom
s Otcom. Tak posilnený dokázal splniť aj to, čo bolo ťažké a mohlo pôsobiť nad jeho sily.
V dnešnom evanjeliu predpovedá svoju smrť aj zmŕtvychvstanie a nechápavého Petra nazve satanom. A my, práve vďaka Svätému písmu, vieme o týchto udalostiach. Ale buďme úprimní, že často ho chápeme ako známu knihu, napísanú veľmi dávno, ktorá snáď bola vhodná do minulých storočí. Ale dnes? V čase masovokomunikačných prostriedkov, keď sa ľudia dozvedajú o udalostiach, ktoré sa snáď ešte ani nestali…?
Švédsky cestovateľ Sven Hedin (1865–1952) opisuje pochod cez čínsku púšť Taklamakan ako pochod smrti, na ktorom všetko hynulo. Posledná ťava bola vyčerpaná, posledný sprievodca na konci síl a Sven triedil materiál, aby mal čo najmenej nákladu na pleciach. Cenné zápisy schoval na jednom mieste a so sebou vzal iba jedinú knihu – Bibliu.
Keby sme si my mali vziať iba jedinú knihu na dlhú púť životom, ktorú by sme si vybrali? Bola by to Biblia? Čím si vlastne zaslúžila názov Kniha kníh?
Je to tým, že je listom, ktorý Boh napísal a poslal ľuďom. Čo by ste robili, milí rodičia, keby ste zistili, že syn, dcéra sa vám odcudzili a začali žiť pohoršlivým spôsobom života? Iste by ste ich kontaktovali, prosili, napomínali, aby sa spamätali a vrátili sa na správnu cestu. Boh urobil to isté, keď sa ľudia vydali na bludné cesty hriechu. Tiež ich neopustil, nezabudol na nich, ale ich napomínal, prosil a zaprisahával. V Starom zákone sa k nim prihováral cez patriarchov a prorokov, v Novom zákone cez svojho Syna a apoštolov. Ľudia si dlho uchovávali v pamäti tieto slová, lebo mali zostať ich majetkom, a preto si Boh vyvolil zbožných mužov a vnukol im, aby ich zapísali. Pri písaní im osvecoval rozum a chránil ich pred omylom a bludom.
Takým spôsobom vzniklo 72 kníh Biblie, z toho 45 kníh tvorí Starý zákon a 27 Nový zákon. Knihy Starého zákona delíme na dejepisné, ktoré opisujú dejiny ľudskej spásy a vyvoleného národa, na poučné, ktoré obsahujú rôzne poučenia, modlitby, žalmy a na prorocké, ktoré obsahujú predpovede, týkajúce sa budúcich vecí a Vykupiteľa. Novozákonné knihy obsahujú 4 evanjeliá, Skutky apoštolov, teda dejiny prvotnej Cirkvi, 13 listov apoštola Pavla, 7 listov ostatných apoštolov, List Hebrejom a Knihu Zjavenia.
O tomto obsiahlom liste napísanom samotným Bohom sa vyjadril svätý Augustín takto: Z nebeského mesta, kam zatiaľ ešte nemáme prístup, prišiel k nám list, ktorý nám oznamuje, čo Boh z lásky k nám urobil a učí nás, čo máme robiť my z lásky k nemu. A ktosi iný múdry povedal: Sväté písmo je lekáreň. Mal veľkú pravdu, lebo hoci v lekárni sú lieky na posilnenie slabého a uzdravenie chorého, vždy je potrebný lekár, ktorý ich predpisuje. Aj Biblia obsahuje lieky, pokyny a rady k posilneniu nášho života a k získaniu večného života. Ten, kto ju napísal, je milujúcim Otcom a tá, ktorá ju vykladá je milujúcou Matkou – Cirkvou. Preto Biblia je opatrená výkladom a poznámkami, aby tí, ktorí ju čítajú, vedeli si ju aj správne vysvetliť a kvôli prehľadnosti je rozdelená na hlavy a verše.
Boh nám dal svoj List ako sprievodcu naším životom. Odporúča nám to, čo je pre nás najlepšie, varuje nás pred nebezpečenstvami a sú v ňom aj také veci, ktoré nám priamo zakazuje.
Zostáva nám už iba jedna otázka: Aký je a bude môj vzťah k Biblii? Povzbuďme sa na odpovedi svätého Antona pustovníka, ktorú dal svojim žiakom. Prišiel mu list od cisára a oni mu vyčítali, že ho hneď neotvoril, neprečítal
a neodpovedal naň. Jeho reakcia bola: Čo sa divíte? Cisár je len človek. Viac sa treba čudovať tomu, že Boh nám napísal a my nečítame, ale odkladáme jeho list. A svätý František Saleský dodáva: Boh tak prijíma naše slová ako my prijímame jeho.
Dajme si predsavzatie, že počas budúceho týždňa neprejde deň, kedy by sme si neotvorili Sväté písmo a neprečítali z neho aspoň niekoľko slov alebo viet. Nech nás pri štúdiu Biblie povzbudzujú slová svätého Hieronyma: Kto nepozná Písmo, nepozná Krista.