Bratia, nebuďte nikomu nič dlžní okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Keby sa vás niekto opýtal, čo pokladáte za najväčší problém ľudského života, asi väčšina by povedala, že sú to medziľudské vzťahy. Myšlienku môžeme smelo zovšeobecniť a povedať, že medziľudské spolužitie je asi najväčší problém celého sveta. Denne nás o tom presviedčajú rozličné konflikty, bohužiaľ aj vojnové, konflikty medzi národmi, štátmi či etnickými menšinami, konflikty v rodine, medzi susedmi, spolužiakmi alebo kolegami v práci.

Niet preto divu, že Ježišovo evanjelium sa často zaoberá medziľudským spolužitím a v dnešnú nedeľu všetky tri čítania obracajú našu pozornosť na blížnych. Prvé nám kladie zodpovednosť za blížnych, druhé pripomína lásku k blížnym ako plnenie zákona a tretie nás poučuje ako získať blížneho pre pokojný život v spoločenstve.

Ako Ježišovi veľmi záleží na bratskom spoločenstve ľudí, vidno z toho, že on nielen prikazuje a vyžaduje láskyplné medziľudské vzťahy, ale zároveň poskytuje aj pomoc pri ich praktizovaní. Všetky iné náboženstvá, morálky humanistické, socialistické či ateistické, dávajú síce rady pre medziľudské vzťahy, ale neotvárajú človekovi aj prameň pomoci. Ježiš práve tým prevyšuje všetky ostatné morálky, že priniesol na svet pomoc k realizácii láskyplných medziľudských vzťahov.

Všimnime si, v čom spočíva jeho pomoc. On nám dopredu oznámil ako bude triediť ľudí pri poslednom súde na večne blažených alebo zatratených. Večne blažení budú tí, čo hladným dali jesť, smädným piť, pocestných prijali do pohostinstva, nahých zaodeli, chorých ošetrili a väzňov navštívili. Stručne povedané, večne blaženými budú tí, ktorí blížnym preukazovali telesné alebo duchovné skutky milosrdenstva. Ktoré sú to?

Skutky telesného milosrdenstva: 1. Dávať jesť hladným; 2. Dávať piť smädným; 3. Prichýliť pocestných; 4. Odievať nahých; 5. Navštevovať chorých; 6. Poskytovať pomoc väzňom; 7. Pochovávať mŕtvych.

Skutky duchovného milosrdenstva: 1. Napomínať hriešnikov; 2. Poúčať nevedomých; 3. Dobre radiť pochybujúcim; 4. Tešiť zarmútených; 5. Trpezlivo znášať krivdu; 6. Odpúšťať ubližujúcim; 7. Modliť sa za živých i mŕtvych.

A aby nás čím účinnejšie povzbudil konať tieto skutky lásky, Ježiš vraví, že čo urobíme jednému z našich blížnych, to urobíme jemu samému.

A aby nám dodal silu ku skutkom lásky, ponúka nám svojho Ducha Svätého, ktorý je prameňom všetkej lásky na tejto zemi a skrze ktorého každý, kto sa mu otvorí, dostáva Božiu lásku potrebnú ku skutkom lásky.

A aby sme mali v sebe tejto lásky čím viacej, podáva nám k prijímaniu Chlieb lásky, ktorým ustavične rozohňuje v nás svojho Ducha.

A aby sme nestáli v tomto živote ako drevené kolky v kolkárni, lež vytvárali medzi sebou živé spoločenstvá vzájomnej lásky, hovorí v dnešnom evanjeliu: Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. Tým nás uisťuje, že bude uprostred nás, keď sa v jeho mene stretávame, schádzame a zhromažďujeme.

Uvedomujeme si ako veľmi sa angažuje za ľudské spoločenstvo? Mohol by vari vykonať pre nás ešte niečo navyše? Existuje vôbec niekto na svete, kto by vykonal viac pre medziľudské vzťahy ako on?

Tu sa však niekto môže opýtať: Ako je potom možné, že manželia, ktorí mali iba nedávno sobáš, sa po krátkom čase rozchádzajú? Ako je možné, že hoci iní, ktorí zostanú žiť v manželstve, sa doslova trápia a ubližujú si? Nebolo by azda lepšie, keby sa rozišli? Kde je tá Ježišova moc? Prečo nemajú tí, ktorí žijú vo sviatostnom zväzku, láskyplné manželské spolužitie? Prečo? Preto, lebo je potrebné, aby Ježišova moc bola prijatá oboma manželmi a celým srdcom. Je to tak ako keď lekár ponúkne chorému účinný liek, ale on miesto toho, aby ho užíval, nechá ho ležať na nočnom stolíku. Môže sa taký človek uzdraviť? Môže tu niekto povedať, že liek nestojí za nič? Tak, ako je treba užívať liek, je potrebné prijať aj Ježišovu pomoc. Krst, birmovka, svätá omša, sväté prijímanie či cirkevný sobáš ešte nie je prijatím Ježišovej pomoci. To všetko je iba ponúknutím jeho pomoci a je na každom z nás či ponuku prijmeme alebo neprijmeme.

Pýtate sa ako Ježišovu pomoc prijať? Odsúdením a zanechaním všetkých svojich nerestí a úplným odovzdaním sa do Božej vôle. Všetci tí, ktorí sa celou dušou odhodlajú splniť tieto podmienky, príjmu Ježišovu pomoc opravdivo, čo spôsobí šťastie v ich živote.

Španielsky minister, slávny kardinál Francisco Jimenez (1436-1517), bol pokorným františkánom, ale Božia prozreteľnosť ho vyviedla z ticha kláštornej cely, aby riadil záležitosti celého národa. Raz zvolal poradu veľmožov. Museli však na kardinála dlho čakať a preto boli netrpezliví. Jimenez otvoril dvere izbičky, v ktorej sa zdržiaval a veľmoži vtedy uvideli mníšku celu, ktorú si zriadil v lesku paláca. Obrátil sa k prítomným a vážne povedal: Ste netrpezliví? Bol som pri nohách Ukrižovaného. Spomeňte si, že aj modliť sa, znamená, viesť krajinu!

Odhodlajme sa prijať Ježišovu pomoc a jednou z istôt je modlitba. Veď sami sme sa už mnohokrát presvedčili, že povrchná viera a nábožnosť nám nepomáha. Prijmime Ježišovu pomoc tak, že odovzdáme celé svoje srdce Bohu, v ktorom žijeme, hýbeme a sme. Potom zakúsime, že naše medziľudské vzťahy sa stanú láskyplnými, čím sa zvýši aj úroveň nášho životného šťastia. Presvedčíme sa, že naše náboženstvo nie je zaťažením, zaostalosťou či tmárstvom, ale pravým a skutočným ziskom pre náš život.